Útoky na Izrael, ktorých nová vlna začala brutálnym vpádom sunitských teroristov Hamasu z Gazy na juh Izraela 7. októbra 2023, sa stále viac dostávajú mimo našu pozornosť, podobne ako bombardovanie susednej Ukrajiny.
Autor: Peter Švec, 27.8.2024 nm.sk
Izrael je navyše ešte aj geograficky vzdialený. No hodnotovo, kultúrne a duchovne sme pevnou súčasťou jeho príbehu. Je preto veľa dôvodov mať o tom viac informácií aj s náležitým kontextom.
V nedeľu o 5.00 hod. zavčasu ráno sa šiítska teroristická organizácia Hizballáh, ktorá sa od roku 1982 s podporou Iránu usádza na juhu Libanona, chystala podniknúť doteraz najväčší útok na Izrael ako “odvetu za zabitie Fuáda Šukra v Bejrúte”. Dnes už vieme, že na útok bolo pripravených okolo 6.700 rakiet a bezpilotných lietadiel, ktoré sa v to ráno teroristi chystali vystreliť na vojenské a civilné ciele na území Izraela.
Bezprostredne po tom, čo izraelské spravodajské služby v spolupráci so spojencami identifikovali, že Hizballáh sa chystá podniknúť útok a cieľmi sú aj Tel Aviv, najľudnatejšia časť Izraela Guš Dan, plus ďalšie centrálne časti Izraela, letectvo židovského štátu okolo 4.45 hod s podporou 100 lietadiel bleskovo preventívne zasiahlo proti „tisícom raketometov“ na juhu Libanonu, z ktorých sa Hizballáh chystal útočiť.
Aj New York Times informoval, že cielené odpaľovacie zariadenia boli pripravené strieľať na Tel Aviv o 5.00 hod. ráno. Zistenia Izraela potvrdili aj spravodajské služby západných spojencov. Zistili, že Hizballáh bol v nedeľu ráno pripravený odpáliť tisíce rakiet na Tel Aviv, vrátane letiska Ben Gurion. Ak by Izrael nebol zakročil, dnes by sme rátali vysoké počty ľudských obetí a meteriálne škody v miliónoch.
Hizballáh bol napokon schopný do vzduchu poslať “len” 230 rakiet a 20 dronov. Hizballáh uvádza 320 dronov a rakiet Kaťuša, sovietskych striel krátkeho doletu. Väčšinu sa podarilo protivzdušnej obrane zlikvidovať. Obeťou útoku Hizballáhu sa stal jeden vojak izraelského námorníctva, dvaja ďalší boli zranení. Ich hliadkovací čln pri pobreží severného Izraela zasiahli črepiny z Iron Dome. Na libanonskej strane hlásili obete dve.
Propaganda versus realita, Izraelu stúpa kredit
Sunitský Hamas a šiítski Húsíovia v Jemene v tradičnom propagandistickom duchu a v rozpore s realitou zablahoželali Hizballáhu k „veľkému a odvážnemu útoku proti Izraelu“. Izrael potvrdil, že žiadna vojenská základňa v Izraeli, ani žiadny významnejší cieľ v centre krajiny nebol paľbou Hizballáhu zasiahnutý. Už popoludní opäť fungovalo medzinárodné letisko Ben-Gurion. Pri Genezaretskom jazere otvorili pláže.
Kuriozitou bolo, že jeden z projektilov dopadol na kuraciu farmu v severejnej časti Galilei, kvôli čomu si arabský svet na sociálnych sieťach robí z Hasana Nastalláha, šéfa Hizballáhu posmešky. Lebo vraj dlho pripravovaná „krutá pomsta Hizballáhu“ sa zmenila na zásah slepačej farmy… A v tom je aj kus pointy. Hizballáh nedeľným fiaskom stráca autoritu aj v arabskom svete. Izraelu naopak stúpa rešpekt.
Dobre informovaný západný zdroj pre denník Le Monde vzdal poklonu Izraelu. “Nasadenie toľkých lietadiel na oblohu v takom krátkom čase, pravdepodobne v dvoch vlnách, a koordinácia ich činnosti na takom malom území, je sama osebe skutočnou ukážkou sily,” povedal v anglickej verzii francúzskeho denníka. A je to odstrašujúci odkaz aj pre Irán, ktorý prisľúbil útok na Izrael po zavraždení šéfa hamasu Ismaila Haníju.
„To, čo sa stalo, bola agresia, nie preventívna akcia,“ povedal v nedeľu večer v prejave šéf Hizballáhu Hasan Nasralláh v narážke na izraelské údery tesne pred útokom Hizballáhu. A to je “stará pesnička”, ktorá podčiarkuje naratív nepriateľov Izraela od jeho vyhlásenia v 1948. Okolité islamské režimy mali celé roky zámer zničiť Izrael. Keď sa im ani raz nepodaril, Izrael je dodnes označovaný za “agresora”, “okupanta”…
Kontext a čo možno očakávať?
Napätie na libanonsko-izraelskom pomedzí má dlhú históriu. Odrazme sa od rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 z roku 2006. Podľa nej sa Hizballáh aj Izrael mali stiahnuť z juhu Libanona. Pásmo od rieky Litany k hraniciam Izraela mali kotrolovať výhradne libanonská armáda a jednotky OSN UNIFIL. Izrael svoju armádu stiahol. Hizballáh tam dnes má arzenál viac ako 150.000 rakiet, namierených na celé územie Izrala.
Keď 7. októbra napadol sunitský Hamas juh Izraela, 8. októbra sa k nemu zo “solidarity” a bez akejkoľvek príčiny pridal aj šiítsky Hizballáh. Obe organizácie sú v boji za zničenie Izraela ideologicky aj vojensky výdatne podporované Iránom. Odvtedy vystrelil Hizballáh na Izrael viac ako 8.000 projektilov, hlavne rakiet a dronov. A viac ako 60.000 rezidentov z pohraničného pásma Izraela sa stalo utečencami vo vlastnej krajine.
Napätie sa vyostrilo po tom, čo 27. júla Hizballáh raketou zabil viac ako 12 drúzskych detí hrajúcich futbal na ihrisku v Majdal Šams na Golanských výšinách na sevre Izraela. Za tento teroristický čin Izrael 30. júla tromi precíznymi strelami v južnom Bejrúte zneškodnil Fu’ada Šukra, vojenského veliteľa Hizballáhu. Teroristi Hizballáhu nedeľný nevydarený pokus o útok označujú za “legitímnu pomstu”.
Po tom, čo Teherán aj Bejrút v noci z 30. na 31. júla zistili, že pod drobnohľadom Izraela sú všetci ich lídri, tak v nedeľu ráno pochopili, že aj pohyb ich vojenskej techniky, ktorú je potrebné pred použitím aj rozostaviť, je pod mikroskopom tajných služieb židovského štátu a jeho spojencov. A Izrael dokáže zasiahnuť dosť svižne na to, aby si z väčšiny darčekov z Teheránu aj skutočne vystrelili.
Otázkou je, či sa Izrael teraz odhodlá k masívnemu protiútoku, k čomu ho spackaný “kurníkovy” útok Hizballáhu oprávňuje, alebo bude striehnuť na každý ďalší podobný pokus teroristov a zakažsým ho bude zneškodňovať včasným a bleskovým protiútokom. Skôr sa dá očakávať druhá alternatíva. Dôvodom je 109 rukojemníkov unesených do Gazy a druhým sú blížiace sa prezidentnské voľby v zámorí.
Izrael teraz nepotrebuje totálnu vojnu na severe. Po nedeli si môže dovoliť podnikať o niečo odvážnejšie menšie preventívne údery, čistiť priestor za severnou hranicou a pokračovaním likvidácie ďalších teroristov sa pokúsiť prebrať kontrolu nad situáciou. Aj to môže byť cesta k postupnému návratu desaťtisícov rezidentov severu späť do svojich domovov.
Peter Švec
predseda
ICEJ Slovensko
