Pamätáte na kultový film Bez dcéry neodídem? Plasticky zobrazoval šiítsky teokratický militantný režim, ktorý tzv. kultúrnou revolúciou v roku 1979 prakticky uniesol demokratický a k tolerancii  smerujúci Irán. Ženy sú preň tovarom. Tento režim sa vôbec nezmenil. Naopak – na šibenicu dokáže doteraz poslať v priemere 80 vlastných občanov za mesiac – ženy, politických odporcov… V posledných rokoch navyše húževnato pracoval na výrobe jadrovej zbrane.

Autor: Peter Švec ICEJ Slovensko, 13. června 2025

V piatok krátko po polnoci „malý Dávid“ regiónu s odvahou napísal voľné pokračovanie: Bez zlikvidovaných centrifúg neodídem. V samotnej DNA režimu mulahov bol totiž zakódovaný explicitný a stokrát opakovaný cieľ – zničiť „sionistickú entitu“, teda Izrael. Doteraz je napodiv stále členom OSN. S týmto cieľom si dlhé roky budoval sieť proxi zabijáckych skupín – Hizballáh na juhu Libanonu, Húsíov v Jemene, a v posledných rokoch aj teroristický Hamas v Gaze.

Za tým všetkým, čo dnes vyvrcholilo precíznym útokom židovského štátu na jadrový program Iránu, stál Hamas. Jeho útok zo 7. októbra na kibuce okolo Gazy mal byť začiatkom vytúženého zničenia „okupanta“ a „kolonizátora“… No namiesto Izraela padol Hizballáh, potom Asad, Hamas je výrazne zdecimovaný… A mohol byť ešte viac, keby mu na pomoc nešprintovali húfy užitočných idiotov zo Západu, ktorí súcitne zľahčovali jeho echt genocídny charakter.

Izrael, s rozlohou polovice Slovenska, ktorý počas posledných 616 dní odolával útokom zo siedmich frontov, sa opäť ocitol v smutne známej pozícii. Dnes – opäť od skorého rána – robí „špinavú prácu“ za nás všetkých. Podobne ako v roku 1981 pri svižnom zničení reaktora Osirak v Iraku či likvidácii podobného zariadenia v roku 2007 v Sýrii. Ušetril svet od rizika jadrovej zbrane v rukách šialencov. Dnes je na rade Irán. A môžeme sa len modliť, aby sa mu to podarilo.

O kritikov však Izrael nikdy núdzu nemá. Ozvalo sa Turecko… a sedieť bude aj Bezpečnostná rada OSN. Tá istá, ktorá si nenašla čas na odsúdenie 7. októbra, či zavraždenia 12 detí raketou Hizballáhu na ihrisku v Majdal Shams v júli 2024. Stavme sa, že najčastejšie opakovanou výčitkou bude „porušovanie medzinárodného práva“. Toho istého práva, na ktoré si kritici Izraela akosi nespomenuli v apríli či októbri 2024, keď sa na Izrael rútili stovky vražedných projektilov.

Izrael dnes opäť demonštruje svoju silu. Starý, dobrý, primerane drzý a náležite suverénny Izrael. Vedomý si svojho hlbokého príbehu. Aj morálnej zodpovednosti voči slobodnej civilizácii. Ten Izrael, ktorý vedel za mier s Egyptom vrátiť celý Sinajský polostrov. Uzavrieť mier s Jordánskom, či nedávno aj s monarchiami zálivu – Emirátmi, Bahrajnom… a na spadnutie je mier so Saudmi. Dnešný masívny vzdušný manéver nad arabskou domovinou ho k tomu len priblíži.

Po 616 dňoch od útoku Hamasu, sa Izrael dnes konečne dostal k podstate problému. Pokúša sa odťať hlavu chobotnice. Jej chápadlá sa vďaka západnej politike slizkého appeasementu natiahli nebezpečne blízko k jedinému židovskému štátu. Toho, ktorý vznikol z popola holokaustu. Izrael – ako jediný z civilizovaných štátov – pochopil, že toho, kto ho chce programovo zničiť, odradí len presvedčivá a rýchla sila. Až kým nepochopí, že ten sebazničujúci boj s Izraelom nikam nevedie.

A práve dnešným rozhodným krokom urobil Izrael skutočný systémový pohyb k príležitosti zásadne zmeniť osud Gazy. Ak sa misia v Iráne podarí, Hamas príde o najdôležitejší zdroj – ideologickej aj materiálnej podpory. Skutočným civilistom v Gaze, alebo tým, ktorí sa nimi v hĺbke duše chcú bez Hamasu stať, nepomôže prímerie, ale kompletná porážka Hamasu. Toho, ktorý ako krutý obchodník dodnes stále drží z 53 už viac mŕtvych tiel, než živých rukojemníkov.

Na záver. V posledných týždňoch sa s pohoršením nad „humanitárnou situáciou“ v Gaze na Izrael oborili takí jeho „spojenci“ ako Francúzsko, Británia… či EÚ. Hovorí sa o prerušení obchodných vzťahov. Z radov arabských spojencov Izraela nič také nezaznieva. Ani jeden s Izraelom „na protest“ neprerušil diplomatické styky. Vedia totiž, že Izrael v Gaze žiadnu genocídu nepácha. Poznajú dobre Hamasu. A hlavne, potrebujú Izrael ako jediného spoľahlivého hráča v regióne.