Preventívny útok Izraela na Irán a 12 dní trvajúca intenzívna júnová kampaň izraelských vzdušných síl, do ktorej sa v závere pripojili aj Spojené štáty, mení mocenské pomery na Blízkom východe.

Generáli rôznych armád sveta a vojenskí experti si ešte dlho budú prehrávať priebeh operácie „Povstávajúci lev“. Jej rýchly a úspešný priebeh, pri ktorom letectvo Izraela ani USA nezaznamenalo ani povestný škrabanec, bude témou mnohých štúdií. Na rozdiel od väčšiny médií v našich zemepisných šírkach hold postupu Izraela vzdali aj takí kritici Izraela, ako je New York Times. David Brooks napísal komentár s titulkom: „V niektorých veciach má Netanjahu pravdu.“

Na stránkach mediálneho lídra liberálno-progresívnej časti Ameriky nebýva zvykom prečítať si napríklad nasledovné vety: „Tí z nás, ktorí patria do ‚klubu kritikov Bibiho‘, musia čeliť nepríjemnému faktu: najmä za uplynulých desať mesiacov Netanjahu pôsobivo zmenil tvár Blízkeho východu. Degradoval Hamas aj Hizballáh – dva z najohavnejších teroristických režimov planéty. Z iránskej teokracie urobil karikatúru jej niekdajšej sily.“

Kanadsko-americký publicista Brooks, ktorý pôsobil vo Washington Times, Wall Street Journal, Newsweek či The Atlantic, priznáva to, čo generalita židovského štátu tvrdí od začiatku: Irán je od islamskej revolúcie v roku 1979 hlavným zdrojom nestability na Blízkom východe. „Ostatné problémy sú v porovnaní s tým druhoradé.“ Úvahu uzatvára slovami: Občas vidím transparenty s nápisom „vojna nie je riešenie“, ale v tomto prípade vojna riešením bola.

Z úst lídrov Iránu si svet tento týždeň vypočul dva odkazy. Prvý by sa dal nazvať oslavným divadlom. Duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí na svojom účte siete X (Twitter) neváhal napísať: „Sionistický režim bol prakticky vyradený a rozdrvený pod údermi Islamskej republiky.“ Dlžný neostal ani Washingtonu: „Islamská republika uštedrila Spojeným štátom silnú facku.“ Sebaklam, ktorý tu do roku 1989 šírili komunisti, bol oproti tomu slabý odvar.

Chameneí: propaganda, hrozby a vzdor

Kto pozná staré kulisy Blízkeho východu, vie, že je to v duchu najlepších tradícií propagandy tamojších režimov. V šesťdňovej vojne v roku 1967 napríklad z Káhirského rádia, už po tom, čo Izrael v bleskovom preventívnom útoku zničil egyptské letectvo, stále znelo: „Naše lietadlá a rakety práve teraz ostreľujú všetky izraelské mestá.“ Tevi Troy, hlavný analytik Inštitútu Ronalda Reagana, na stránkach Wall Street Journal pripomína: keď jordánsky kráľ Husajn počul tieto falošné správy, zapojil sa do vojny – a prišiel o východný Jeruzalem a Západný breh.

Druhý odkaz z Iránu je oveľa vážnejší. V stredu iránsky prezident Masúd Pezeškiján podpísal nový zákon, ktorým pozastavuje všetku spoluprácu s inšpektormi OSN pre jadrový dozor. Dal tým priechodnosť legislatíve, ktorú už 28. júna schválil iránsky parlament. Dokonca oficiálne zakázal vstup generálneho riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho do Iránu. Odstavil aj kamery, ktoré boli v iránskych jadrových zariadeniach nainštalované za účelom overovania súladu s jadrovými dohodami.

Podľa viacerých tak môže začať nová kapitola iránskych jadrových ambícií – tentoraz s cieľom udržiavať svet v neistote o tom, ako rýchlo sa Irán dokáže zotaviť z úderu. V každom prípade, regionálna vojna – ktorej sa obávali predchádzajúci prezidenti USA a kvôli tejto hrozbe sa vyhýbali podobným vojenským zásahom (rovnaké varovania zaznievali aj od súčasných lídrov) – napokon nevypukla. Aj skeptici teraz uznávajú, že 18 000 centrifúg je dnes vyradených z prevádzky.

Prezident Trump uplynulý týždeň hovoril o možnosti nových rokovaní, ktoré by mohli viesť k zrušeniu sankcií. Hovorí sa o nórskom Osle a reč je o najbližších týždňoch. Šéf Bieleho domu chce dosiahnuť iránsky záväzok demontovať všetko, čo z ich jadrového programu zostalo. Táto predstava očividne nezodpovedá súčasnej nálade v Teheráne. Na jej dokreslenie ešte vyjadrenie konzervatívneho denníka Kayhan, blízkeho ajatolláhom, ktorý navrhol, aby bol Grossi zatknutý a rovno „popravený ako izraelský agent.“

Pentagón uviedol, že jadrové ambície Iránu boli posunuté späť o dva roky. Izrael rozhodne neostáva pasívny. Americkí zákonodarcovia predložili tento týždeň návrh zákona s názvom Bunker Buster Act, ktorý by oprávňoval prezidenta Trumpa na prevod bombardérov B-2 a bômb GBU-57 určených na ničenie bunkrov do Izraela, ak by Irán obnovil vývoj jadrových zbraní. Bol by to výrazný technologický upgrade obranyschopnosti Izraela. Trump vyhlásil, že je „absolútne“ pripravený opäť zasiahnuť, ak by sa ukázalo, že Irán sa pokúša obnoviť jadrové kapacity.

Gaza, rukojemníci a hra o prímerie

No Izrael, jeho armáda aj politické vedenie krajiny sa museli opäť naplno vrátiť k téme, ktorá nebola neaktuálna ani počas vojny s Iránom. A to je Gaza. V jej útrobách je totiž stále 50 rukojemníkov. V neznámom stave. Nedá sa vylúčiť, že aj pod tlakom úspechu Izraela v Iráne je na stole už x-tá verzia prímeria vojny Izraela proti Hamasu v Gaze. Tentoraz je dohoda – podľa rozhodujúcich hráčov v Jeruzaleme aj vo Washingtone – vraj veľmi reálna.

Už v utorok večer prezident Trump na svojej sociálnej sieti oznámil, že Izrael odsúhlasil 60-dňové prímerie. Jeho výsledkom by údajne bolo vrátenie 10 rukojemníkov z Gazy ešte živých. V prípade ďalších 18 rukojemníkov by sa do Izraela z pásma vrátili už len ich telesné pozostatky. Izrael to v stredu ráno potvrdil. Hamas mal na ponuku prímeria odpovedať do 24 hodín. No aj v piatok na obed prenikali od teroristov len neoficiálne, ale vraj „pozitívne odkazy“.

Počas čakania na Hamas zaznievali rozdielne vyhlásenia z Washingtonu a z Jeruzalema. Podľa televízie Channel 12 zo štvrtka večera Donald Trump vraj ponúkol „osobne garancie“ pre ukončenie vojny ako súčasť snahy o dohodu o rukojemníkoch. Benjamin Netanjahu sa zase v stredu popoludní nechal počuť: „Dokončíme to. Zlikvidujeme Hamas až do základov.“ Podľa neho je Izrael na historickej križovatke: „Jedna mocnosť upadá, iná stúpa. Tou stúpajúcou je Izrael.“

Do toho prišiel minulý týždeň zásadný postoj najvplyvnejšej monarchie v Perzskom zálive. Saudská Arábia údajne trvá na tom, aby Izrael dokončil operáciu v Gaze úplným odstránením Hamasu od moci. Zdroj blízky kráľovskému dvoru povedal pre server i24NEWS, že je to nevyhnutná podmienka pre uzavretie dohody o normalizácii vzťahov so židovským štátom. „Bez odstránenia Hamasu nebude mier,“ povedal spravodajcovi Arielovi Oseranovi.

Svet sa dostal do stavu, keď riešenie jedného z najväčších aktuálnych globálnych konfliktov závisí od postoja Hamasu. Banda vycvičených zabijakov, ktorá roky terorizuje tak svoje vlastné obyvateľstvo v Gaze, ako aj občanov židovského štátu, mala byť s bezvýhradnou podporou civilizovaného sveta porazená. Namiesto toho sa čaká na ich postoj. Od toho sa bude odvíjať aj agenda pondelkovej návštevy Benjamina Netanjahua v Bielom dome – v poradí už tretej tento rok.

Celé sa to deje na pozadí už osvedčených scén, ktoré Hamasu náramne vyhovujú. Hamas cez svoje „ministerstvo zdravotníctva“ či rôzne „úrady“, ktoré majú budiť dojem nezávislosti, zaplavuje svet zmanipulovanými číslami o „civilných obetiach“. A druhou, na humánny svet výborne zaberajúcou témou je tzv. „hladomor“ v Gaze. Novozriadená Izraelsko-americká humanitárna nadácia pre Gazu pritom mimo kontrolu Hamasu rozdala už 50 miliónov jedál.

Triezvo premýšľajúci človek musí ostať v šoku, koľko ľudí aj na Slovensku má s tým problém. Izrael a USA sa pritom všemožne a s minimálnymi obeťami snažia odkloniť humanitárnu pomoc od teroristov v Gaze. Od tých, ktorí dokázateľne zostrojili a zrealizovali masaker zo 7. októbra. Teroristov, ktorí sa ako jedno z posledných ramien chobotnice ajatolláhov v Iráne snažia za každú cenu prežiť. Neváhajú preto spôsobovať v Gaze taký chaos, pri ktorom prichádzajú o život obyčajní ľudia.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Správy a analýzy o dianí v regióne Blízkeho východu môžete dostávať cez aplikáciu WhatsApp, stačí klinúť na nasledovný link: https://lnk.sk/ptas („ICEJ News …o Izraeli inak“)