V Izraeli sa aj uprostred vojny rodia medicínske zázraky. V Gaze sa nemocnice naopak menia na pevnosti Hamasu. A vesty s nápisom „PRESS“ často kryjú teroristov, nie nezávislých novinárov.

Od jedného poslanca českého zákonodarného zboru som raz počul prirovnanie, že Izrael je ako lietadlová loď, ktorá reprezentuje a bojuje za euroatlantické hodnoty na Blízkom východe. Toto prirovnanie je pravdivé len spolovice. Pokiaľ ide o civilizačné hodnoty, je to práve Európa, ktorá rozhodujúcu časť svojho hodnotového sveta zdedila od Izraela, nie naopak. Kresťanstvo, ako jeden z hlavných pilierov, na ktorom bola Európa vybudovaná, totiž vyrástlo z judaizmu. Inou otázkou už je, kam sa náš kontinent dostal v praktizovaní kresťanstva…

Pravdivé je toto prirovnanie naopak v tom, že Izrael sa skutočne nachádza na pomyselnom tektonickom náboženskom, hodnotovom či civilizačnom zlome. Izrael reprezentuje okrem biblického príbehu, aj pluralitu, demokraciu, slobodu vyznania, robustnú trhovú ekonomiku a pestrosť umeleckého šarmu v mnohých oblastiach kultúry. A neopakovateľný humor. Prevažná časť arabského sveta, najmä mnohé vetvy islamu v ňom prítomné, akoby uviazli v stredoveku. Odmietanie inovácií prezentujú ako cnosť. Ľudsky však Izraelu závidia úspech v modernom svete.

Priepastná rozdielnosť medzi týmito svetmi má aj svoje praktické podoby. Na dvoch udalostiach z minulého týždňa sa to dá demonštrovať takmer rukolapne. 

Telavivská univerzita podľa denníka Jerusalem Post oznámila, že sa pripravuje na prvú transplantáciu ľudskej miechy na svete. Ide o revolučný zákrok, ktorý by mohol ochrnutým pacientom po celom svete umožniť opäť chodiť. Profesor Tal Dvir a jeho tím vyvinuli metódu, pri ktorej sa využívajú pacientove vlastné bunky a špeciálny biologický nosič. Laboratórne testy na zvieratách ukázali pozoruhodné výsledky – získali späť pohyblivosť. Tento míľnik v regeneračnej biotechnológii je vecou národnej hrdosti, no zároveň univerzálnym darom pre svet. A rodí sa práve v krajine, ktorá je nútená denne čeliť útokom nepriateľov zo siedmich strán na fyzickom bojisku. Ôsmym frontom je vojna informačná – o delegitimizáciu Izraela.

Kým izraelskí vedci uprostred vojny pracujú na tom, aby ochrnutí mohli vstávať z vozíkov, Hamas premieňa nemocnice na vojenské základne. Ako pripomína  denník Israel Hayom, minister zdravotníctva v Gaze Munir al-Barash je lojálnym členom Hamasu. Za jeho pôsobenia sa nemocnice stali pevnosťami teroru s krytím, že ide o „zdravotnícke zariadenia“. „Hamas nás odviezol sanitkou do nemocnice Nasser, kde boli tri miestnosti, v ktorých bolo držaných 10 až 12 rukojemníkov. Spali sme na vankúšoch nasiaknutých krvou a na toaletu sme čakali celé hodiny,“  spomína bývalá rukojemníčka Šaron Aloni Cunio.

A práve nemocnica Nasser sa dostala minulý týždeň do pozornosti globálnych médií, keď v jej areáli zasahovali izraelské pozemné sily. Údaj o dvadsiatich obetiach zásahu sa okamžite ocitol v titulkoch s dovetkom „Izrael zabíja novinárov“ – bez čakania na vyšetrovanie a pomenovanie súvislostí. Cieľom útoku nebola nemocnica preto, že je nemocnicou, ale preto, že ju Hamas premenil na operačné centrum. Izraelská armáda uviedla, že cieľom bol sofistikovaný sledovací systém na streche nemocnice, ktorý Hamas využíval na monitorovanie izraelských jednotiek.

Novinárske vesty ako krytie teroru

Analytik  Jay Engelmayer poznamenáva, že obraz o „zabitých novinároch“ je zavádzajúci. Minimálne dvaja z nich – Mohammad Salama z Al-Džazíry a Mu’ad Abu Taha z denníka Falasteen al-Hayum – sa podľa videozáznamov priamo podieľali na masakri zo 7. októbra 2023. Nešlo o nestranných reportérov, ale o aktívnych účastníkov teroristických útokov. 

Podobných prípadov je viac. Ismail Baddah a Suleiman Hajjaj pracovali pre palestínske médiá napojené na Islamský džihád, Hajjaj bol navyše známy ako aktívny operatívec. Ayat Khadoura, prezentovaná ako „nezávislá novinárka“, sama priznala, že jej videá boli formou aktivizmu. Mariam Abu Daqa pôsobila ako učiteľka žurnalistiky priamo pod ministerstvom informácií Hamasu. Fotograf Hassan Aslih, ktorého materiály používali aj CNN a AP, mal väzby na Jahju Sinwara a bol prítomný pri útokoch v Izraeli. A Anas al-Šarif, zlikvidovaný len nedávno, bol podľa interných dokumentov priamo vedený ako veliteľ Hamasu.

Problém je na strane západných médií a agentúr ako Reuters, AP či AFP. Tie často bez overovania preberajú materiály od miestnych „reportérov“ v Gaze, čím Hamasu vytvárajú priestor šíriť jeho propagandu ako dôveryhodné spravodajstvo. Organizácie ako Výbor na ochranu novinárov či Medzinárodná federácia novinárov navyše každú takúto obeť označujú za novinára, hoci ide o propagandistu či bojovníka.

Podľa Engelmayera tu nejde o obranu slobody tlače, ale o jej zneužitie. Hamas využíva vesty s nápisom „PRESS“ ako krytie pre terorizmus. Ak sa toto nezastaví, dôjde k znehodnoteniu samotného pojmu novinár a k strate dôvery v médiá. Smutným faktom je, že aj na Slovensku sa viacerí novinári namiesto odsúdenia zneužívania novinárskych preukazov teroristami postavili na obranu „novinárov“ v Gaze.

Medzinárodné monitorovacie organizácie tvrdia, že vo vojne medzi Izraelom a Hamasom bol zabitý bezprecedentný počet novinárov. Ako však uviedol komentár v americkom denníku Wall Street Journal, tieto tvrdenia stoja na veľmi širokom chápaní pojmu „novinár“. V Gaze totiž neexistujú nezávislé médiá v pravom zmysle slova – a tí, ktorí sa za novinárov označujú, pracujú priamo na príkaz Hamasu alebo s jeho dovolením, dodáva Wall Street Journal.

Zo zoznamu novinárov a mediálnych pracovníkov, ktorí boli podľa Výboru na ochranu novinárov (Committee to Protect Journalists, CPJ) zabití od 7. októbra, ich podľa denníka 26 pracovalo alebo spolupracovalo s Al-Aksá TV, ktorú CPJ označuje ako „napojenú na Hamas“. Devätnásť bolo zamestnaných v Al-Quds Al-Joum, o ktorej americké ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že je „riadená Islamským džihádom“. Sedem pracovalo pre Palestine Today, ktorú CPJ opisuje ako „pro-islamsko-džihádistickú“.

Ďalších šesť pôsobilo pre stanice Al-Majadeen alebo Al-Manar, pričom prvá je napojená na Hizballáh a druhá je priamo vo vlastníctve tejto organizácie. Spolu dvadsaťtri osôb bolo zamestnaných v médiách, ktoré mali preukázateľné spojenie s teroristickými skupinami – od Hamasu a Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny až po húsíovské hnutie v Jemene.

To, čo sa dnes prezentuje ako bezprecedentný útok na novinárov, je v skutočnosti cynická salva v informačnej vojne. Počet obetí je podľa denníka Wall Street Journal vysoký preto, lebo svet ešte nikdy nevidel konflikt, v ktorom by toľko ľudí pracujúcich v prospech teroristických organizácií bolo tak neúprimne označovaných za novinárov zo strany kedysi rešpektovaných monitorovacích skupín.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp: https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“; správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujem za Váš čas a chuť hľadať pravdu!