Trosky Dvojičiek v New Yorku a zničené kibuce v Izraeli majú spoločného viac, než by sa zdalo. Sú symbolom jednej a tej istej vojny proti židovsko-kresťanskej civilizácii. Ak slobodný svet stratí odvahu pomenovať zlo a postaviť sa mu, ohrozí tým vlastné prežitie.

Keď 11. septembra 2001 padali dve mohutné budovy Dvojičiek v srdci Manhattanu, šlo o viac než teroristický útok. Začala sa nová fáza vojny proti židovsko-kresťanským hodnotám, ktoré sa v povojnovom období pretavili do civilizácie slobody vyjadrovania, vyznania, pohybu a voľného trhu, ako základu prosperity. Pohľad na horiace veže otriasol mýtom o nedotknuteľnosti USA. Teroristi útočili nielen na budovy, ale predovšetkým na samotnú myšlienku slobody. To isté prežil Izrael o 22 rokov neskôr, 7. októbra 2023, keď Hamas rozpútal masaker proti komunitám v Negeve. Tisíce mŕtvych a násilne vyvraždených, trosky Dvojičiek a zničené kibuce v okolí Gazy spája rovnaký odkaz – pokus ohroziť civilizáciu založenú na slobode, ale aj zodpovednosti a dôstojnosti človeka.

Ideológia smrti proti civilizácii života

Ako napísal Ahmed Charai pre server National Interest, „terorizmus sa nerodí z biedy, ale z indoktrinácie. Milióny chudobných ľudí na svete si nepripínajú bomby na hruď. To, čo odlišuje teroristu, nie je jeho utrpenie – ale jed radikálneho islamizmu. Učí ho, že mučeníctvo je spásou, násilie je povinnosťou a vraždenie je posvätné. Výsledkom tohto spôsobu myslenia je dnes zdevastovaná Gaza, ktorú Hamas premenil na teroristickú základňu prevrtanú tunelmi a obyvateľov Gazy má ako nástroj svojej temnej vojny proti „nevercom“. Túto ideológiu nemožno poraziť len bombami a tankami – musí byť vytrhnutá z koreňov. Hamas, Hizballáh, Húsíovia – proxy zástupcovia podporovaní Iránom – sú dnešnými paralelami Al-Káidy z roku 2001. A preto má byť tento boj spoločný a s vedomím, že bude dlhý a únavný. V tom boji majú veľkú úlohu kresťania, ktorých by mala spájať previazanosť so židovskými koreňmi ich viery.

No Moslimské bratstvo na Západe naďalej pôsobí. Jeho vodcovia píšu knihy, kážu kázne a formujú učebné osnovy. Ich posolstvo zaplavuje sociálne siete. Ich siete vyberajú financie pod zámienkou charity. „Predstavte si, že by sme počas studenej vojny bojovali proti komunizmu, a pritom dovolili Kominternu prevádzkovať školy v Európe. Že by sme porazili nacizmus a zároveň tlačili a nechali šíriť Hitlerove prejavy. Presne to robíme s radikálnym islamizmom,“ dodáva Charai. Má svet odvahu pomenovať zlo a viesť hlbšiu vojnu proti ideológii uctievajúcej smrť, ktorá poháňa Hamas, Palestínsky islamský džihád, al-Káidu, ISIS a každého ich nástupcu, ktorý čaká v tieni?

Izrael musí reagovať rečou regiónu

Dan Diker, prezident vplyvného Jerusalem Center for Security and Foreign Affairs, v denníku The Jerusalem Post upozorňuje, že Izrael dlho hral podľa západných pravidiel diplomacie: limitované odpovede, vyjednávania, kompromisy. Ale Blízky východ tomuto jazyku nerozumie. Tu platí sila a prevaha. Slabosť a ústupky sú pozvánkou na ďalší útok. Hamas využíval presvedčenie, že Izrael nikdy nezasiahne jeho lídrov v Katare, pretože sa bude báť reakcie Západu. Keď však IDF uskutočnili úder priamo v Dauhe, ukázali, že poznajú reč regiónu – reč víťazstva a porážky. A to je jazyk, ktorému rozumejú tí, čo stavajú svoju politiku na násilí a zastrašovaní.

Vedenie Hamasu zneužíva tento západný model myslenia. Výsledkom je zvrátenosť, v ktorom sa odklady pri vyjednávaniach o rukojemníkoch premieňali na medzinárodný tlak na Izrael, namiesto dopadov pre Hamas, ktorý si mediálny príbeh upravoval vo svoj prospech. Dôležité je, ako tento región číta signály súladu, či nesúladu medzi lídrami Izraela a Spojených štátov v úsilí o „porážku radikálneho islamistického extrémizmu“. Aktéri na Blízkom východe pozorne sledujú dynamiku vzťahov medzi USA a Izraelom. Keď vidia trhliny medzi Washingtonom a Jeruzalemom, posilňuje to odmietavé stratégie. Keď však vidia koordináciu, núti ich to dobre si spočítať, čo je možné.

Izrael ako test prežitia slobodného sveta

Adam Eliyahu Berkowitz pre server Israel365News pripomína, že Izrael a USA spája 9/11 v boji proti zlu. Jeruzalemský pamätník obetiam 11. septembra je jediným mimo USA, kde sú vytesané všetky mená – 2 977 obetí. V jeho základoch je kus ocele z trosiek Dvojičiek bývalého Svetového obchodného centra. Tento monument nie je len symbol, ale aj výzva: Amerika a Izrael sú v tomto boji spolu. Kto siaha na jedného, siaha na druhého. Preto nie je náhoda, že bin Ládin uvádzal podporu USA pre Izrael ako hlavný dôvod útoku v srdci Manhattanu. A nie je náhoda, že po 11. septembri nastal prudký nárast útokov. V rokoch 2001 – 2002 viac než 250 teroristických útokov usmrtilo v Izraeli 659 Izraelčanov a vyše 3 800 zranilo. Mnohými z obetí boli občania USA.

Rabín Pinchas Winston podotýka, že do 9/11 vnímala Amerika terorizmus v Izraeli s odstupom, ako vzdialený fenomén. No keď sa teror dostal do ulíc New Yorku, začala chápať, že Izrael je akýmsi laboratóriom prežitia slobodného sveta. Aj tak sa dá vysvetliť viac-menej kontinuálna podpora Izraela zo strany Ameriky. S väčšími či menšími výkyvmi podľa vládnúcej administratívy. USA prestali hľadieť na Izrael len so súcitom, ale čoraz viac aj s vedomím, že sa od neho musia učiť. A to je aj židovsko-kresťanské dedičstvo – spoločný zápas za slobodu a dôstojnosť človeka. „Požehnám tých, čo ťa žehnajú, a prekľajem toho, kto ťa zlorečí,“ píše sa v knihe Genezis (12:3).

Nepriatelia slobodného sveta, Al-Káida, Hamas alebo dnešní neo-Filištínci (pomenovanie územia Palestína má pôvod vo Filištíncoch – hebr. Pelištim, starovekých nepriateľoch Izraela), majú spoločnú črtu – dávajú prednosť viac deštrukcii. Keď sa pozrieme na palestínsko-izraelský konflikt a prakticky od roku 1937 na nespočet neúspešných pokusov o diplomatické riešenie pri rokovacom stole, tak ako kedysi Filištínci v biblických textoch, aj tí dnešní stoja v princípe proti návratu Izraela do zeme ich predkov. Kľúčovej pre identitu Židov aj kresťanov. A tak ako kedysi, aj dnes je to boj, ktorý sa netýka len Židov. Je to boj o budúcnosť západnej civilizácie.

Odlíšiť dobro od zla

Tak 11. september, ako aj 7. október, sú príležitosťou položiť si zdanlivo banálnu, možno archaickú, ale naliehavú otázku: vieme ešte rozlíšiť a pomenovať, čo je dobro a zlo? Jedna rovina je náboženská či filozofická. Aj Boh Biblie dáva človeku slobodnú vôľu pri výbere morálneho konceptu a toho, čo považuje za dobro. V dobre fungujúcich demokraciách žijú vedľa seba ateisti a veriaci rôznych vierovyznaní. Vo verejnom priestore sme si rovní v právach a povinnostiach. No zásadne iná rovina nastáva, keď do tohto priestoru vstúpi terorizmus so sofistikovanými zbraňami a s cieľom vnútiť nám svoj koncept aj použitím fyzického násilia.

Izrael prechádza jedným z najväčších existenčných ohrození. Po fyzických útokoch na siedmich frontoch, ktoré sa proti nemu po 7. októbri rýchlo sformovali, sa musí brániť aj vo vojne informačnej, ktorá útočí na jeho legitimitu. Ak má dnešná civilizácia prežiť, mali by si lídri západného sveta uvedomiť, že terorizmus je jasné zlo a realativizácia pojmov, či dobromyseľné ústupky pri rokovaniach s ním budú samovraždou pre slobodný svet. Nemožno dovoliť, aby propaganda totalitných režimov uspela pri zmazávaní rozdielov medzi dobrom a zlom, prevrátila kauzalitu konfliktov a zo sebaobrany urobila vinu. Slobodný svet musí byť pripravený brániť svoje hodnoty aj silou.

To je skúsenosť, ktorou Izrael dnes prechádza. A v záujme obrany svojho dlhého príbehu, aj bázického prežitia, nemá čas váhať. A slobodný svet má vždy viac dôvodov pevne stáť za Izraelom, než sa nechať strhnúť cynickou hrou zdemonizovaného násobenia jeho chýb pri obrane vo vojne o prežitie.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp: https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“; správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!