Vojna na Blízkom východe ustala. Prispejú dve najnovšie diplomatické iniciatívy Izraela k oddialeniu ďalšieho konfliktu? Cieľom prehĺbenia spolupráce s Gréckom a Cyprom, ako aj uznania Somalilandu je oslabiť iránsky aj turecký vplyv, stabilizovať región a zvýšiť náklady prípadnej agresie.

Propaganda džihádistov orchestrovaná z Iránu prostredníctvom jeho proxy skupín – Hamasu, Hizballáhu a ďalších – pokračuje v nálepkovaní Izraela za agresora a prekážku mieru na Blízkom východe. Od označení „okupant“, „zlodej územia“ či „kolonizátor“ sa naratív po 7. októbri posunul už k všadepríomným obvineniam z „genocídy“ v Gaze. Hoci je to na hony vzdialené od reality, dobre to slúži na morálnu diskreditáciu židovského štátu a na pokus o jeho medzinárodnú izoláciu. V tieni tejto masívnej kampane, v ktorej médiá slobodného sveta neraz zohrávajú úlohu užitočných idiotov sa však v posledných dňoch odohrali dve významné iniciatívy pod taktovkou Jeruzalema. Obe majú spoločný cieľ: posilniť regionálnu bezpečnosť diplomatickými nástrojmi, oslabiť iránsky vplyv a znížiť riziko budúcich vojenských eskalácií.

Prvou z nich je prehĺbenie strategickej spolupráce Izraela s Gréckom a Cyprom vo východnom Stredomorí. Na význam tohto kroku upozornil Karel Hirman, bývalý minister hospodárstva SR, vo svojom statuse na sociálnej sieti, kde zdôraznil, že nejde o všeobecnú deklaráciu dobrej vôle, ale o konkrétnu obrannú dohodu, ktorá zahŕňa aj vytvorenie mechanizmov rýchlej reakcie. Jej význam presahuje čisto vojenskú rovinu a dotýka sa energetickej bezpečnosti, ochrany výlučných ekonomických zón a strategických projektov, ako je ťažba zemného plynu a jeho transport do Európy. Pre Izrael ide o snahu ukotviť svoju bezpečnosť v sieti regionálnych partnerstiev a zároveň minimalizovať riziko priamej konfrontácie.

Bariéra proti Turecku a Iránu

Tento trojstranný formát je zároveň odpoveďou ale aj varovaním pred čoraz agresívnejšou politikou Turecka. Ankara si nárokuje rozsiahle časti východného Stredomoria, spochybňuje suverénne práva Grécka a Cypru v ich výlučných ekonomických zónach a otvorene demonštruje veľmocenské ambície – od Líbye až po Sýriu. Pre Izrael predstavuje Turecko čoraz problematickejšieho aktéra, ktorý kombinuje regionálnu expanziu s ideologicky vyhroteným postojom voči židovskému štátu. Spolupráca s Aténami a Nikóziou preto nie je krokom smerujúcim ku zvýšeniu eskalácie, ale pokusom vytvoriť stabilizačný a odstrašujúci rámec, ktorý jasne definuje hranice bez potreby otvoreného konfliktu. Slabinou tohto usporiadania zostáva jeho obmedzený dosah a závislosť od širšej politickej podpory Spojených štátov, ale aj EÚ.

Druhým krokom, ktorý vyvolal výraznú medzinárodnú odozvu, je rozhodnutie Izraela uznať Somaliland ako nezávislý a suverénny štát. Ako informoval denník Jerusalem Post, ide o krok s výrazným geopolitickým presahom. Asi si položíte logickú otázku, že o čo vlastne ide pri tomto nezvyčajne pomenovanom štáte, ktorý sa ani bežne v správach nespomína. Somaliland je už viac než tri desaťročia de facto stabilným a funkčným štátnym útvarom, ktorý vznikol odtrhnutím od Somálska v roku 1991 po páde režimu diktátora Siada Barreho. Hoci ide o väčšinovo moslimský štát, neprofiluje sa ako islamistický projekt, ale ako pragmaticky a sekulárne riadený štát, ktorý kladie dôraz na poriadok, obchod a regionálnu stabilitu. Jeho strategická poloha pri prielive Bab al-Mandab z neho robí kľúčový bod pre bezpečnosť svetovej námornej dopravy.

Tichá rana iránskemu vplyvu

Práve opačnú stranu prielivu začali po roku 2004 ozbrojeným prevratom obsadzovať Iránom podporovaní šiítski Húsíovia. Tí Jemen využívajú nielen na ostreľovanie Izraela, ale aj na systematické ohrozovanie tejto, jednej z najdôležitejších obchodných tepien svetovej lodnej dopravy. Prielivom Bab al-Mandab prechádza približne 12 % svetového obchodu a až okolo 30 % globálnej kontajnerovej prepravy medzi Áziou a Európou. Preprava cez Suez v dôsledku toho klesla o približne 30 až 40 %. Náklady na námornú dopravu medzi Áziou a Európou vzrástli o 20 až 25 %. Lode sú nútené obchádzať Afriku, čo predražuje globálne dodávateľské reťazce s dopadom aj na nás. Akurát o tom málokto hovorí. Ide o zásah do svetovej ekonomiky, ktorý ďaleko presahuje palestínsko-izraelský konflikt. Napriek tomu zostáva často bagatelizovaný.

Geopolitický význam uznania Somalilandu výstižne pomenoval Ahmed Fouad Alkhatib, Palestínčan z Gazy, v statuse na sociálnej sieti: “Nejde o provokáciu ani o kolonializmus, ale o pragmatickú investíciu do regionálnej rovnováhy. Somaliland zapadá do logiky Abrahamovských dohôd – budovania vzťahov s väčšinovo moslimskými, no pragmatickými partnermi, ktorí uprednostňujú stabilitu, rozvoj a bezpečnosť pred ideologickým džihádizmom. Izrael tým vysiela signál, že je pripravený pôsobiť aj mimo úzkeho blízkovýchodného rámca a narušiť iránske vplyvové línie tam, kde to Teherán bolí najviac.” Ahmed Fouad Alkhatib verejne odmieta džihádistický naratív, upozorňuje na iránske manipulácie a podporuje regionálne riešenia typu Abrahamovských dohôd.

Očakávaná kritika od arabských spojencov

Ako informoval portál Arab News, uznanie Somalilandu vyvolalo ostrú reakciu Egypta, Turecka a Saudskej Arábie, ako aj hysterickú rétoriku palestínskej diplomacie. Ale toto sa dalo čakať. Ankara sa dlhodobo snaží etablovať ako dominantná mocnosť v oblasti Afrického rohu a Červeného mora, kde má vojenské základne, politický vplyv a ekonomické záujmy. Z pohľadu Egypta ide o ďalší príklad rastúcej izraelskej diplomatickej aktivity v oblastiach, kde Káhira historicky uplatňovala svoj vplyv. V prípade palestínskeho vedenia ide o oslabenie jeho dlhodobej podlej stratégie medzinárodnej izolácie Izraela a notoricky známej rétoriky na adresu Jeruzalema o „kolonializme“ a „porušovaní medzinárodného práva“. Saudská Arábia balansuje medzi normalizáciou vzťahov s Izraelom a obavou pred arabskou a moslimskou verejnou mienkou.

Horšie pre Izrael je, že k izraelskému kroku sa zatiaľ nepripojili Spojené štáty a prezident Trump priznal, že otázku ešte „študuje“. Za tým je možno len vyčkávacia taktika s ohľadom na všetkých menovaných hráčov. V každom prípade Izrael v tejto fáze nesie politické náklady priekopníckeho a na prvý pohľad ťažko zrozumiteľného kroku v sólo formáte, no robí to zjavne celkom vedome a s dlhodobým strategickým výhľadom.

Spoločným menovateľom oboch iniciatív je snaha Izraela presunúť bezpečnostnú diskusiu z roviny permanentnej vojny do roviny prevencie, aliancií a odstrašenia. V prostredí, kde Irán destabilizuje región prostredníctvom proxy skupín a Turecko si nárokuje úlohu regionálnej veľmoci, ide o racionálnu a zodpovednú politiku. V každom prípade nejde o rozširovanie konfliktu, ale skôr o snahu Izraela diplomatickými nástrojmi zvýšiť cenu agresie pre svojich nepriateľov. A to je rozdiel, ktorý by si mali všimnúť aj tí, ktorí dnes ešte stále slúžia ako nosiči džihádistickej propagandy. Nie ako zodpovední pozorovatelia reality na Blízkom východe.

Izrael chcú nasledovať ďalšie štáty Afriky

(DOPLNENÉ 27. 12. o 23h00) Uznanie Somalilandu Izraelom pritom zjavne nemusí zostať osamoteným krokom. Podľa informácií z regiónu je Južný Sudán pripravený stať sa druhým štátom, ktorý Somaliland oficiálne uzná. Južný Sudán je pritom členom Africkej únie. Tento signál je mimoriadne dôležitý: ukazuje, že aj africké štáty začínajú rozlišovať medzi funkčným, stabilným a sekulárne riadeným Somalilandom a rozpadnutým, korupciou a islamistami prerasteným Somálskom. V zákulisí sa pritom čoraz častejšie spomínajú aj ďalší potenciálni nasledovníci – Etiópia ako regionálna veľmoc Afrického rohu či nejľudnatejšia Nigéria, ktorá sama čelí brutálnemu džihádistickému násiliu a dobre vie, čo znamená zlyhávajúci štát v rukách militantov. Ak sa tento trend potvrdí, pôjde o zásadný posun: o oslabenie militantného islamu nie rétorikou, ale uznávaním funkčnejšej politickej reality.

EÚ zvolila už tradične kritický postoj voči Izraelu a trvá na „územnej celistvosti Somálska“. Brusel sa tým stavia na stranu formálne existujúceho, no fakticky nefunkčného štátu. Roky stabilný Somaliland ignoruje. EÚ zároveň mlčky prehliada, že Somálsko je priestorom pôsobenia islamistických milícií, ktoré ohrozujú región. A pokrytectvom je rýchle zvolanie Bezpečnostnej rady OSN k uznaniu Somalilandu zo strany Izraela – kontrastujúce s jej letargiou pri systematickom vyvražďovaní kresťanov v Nigérii. Tam lokálne cirkvi volali o pomoc dlho bez odozvy. Zatiaľ čo tam vládlo ticho, v prípade Somalilandu sa medzinárodné inštitúcie zrazu predbiehajú v aktivite. Tento dvojitý meter nie je náhodný: namiesto podpory stability a oslabenia islamistických štruktúr EÚ opäť volí komfortnú ilúziu jednoty, hoci realita v teréne hovorí presný opak.

Podľa izraelského analytika Amira Tsarfatiho je príznačné, že jediný akt uznania štátnosti zo strany Izraela v Afrike dokáže vyvolať také šokové vlny v celom arabskom svete a tým aj jasne odhaliť, kto stojí na strane mieru a kto nie. Spojené arabské emiráty tento krok podporujú. Somálsko, Turecko, Egypt, Irán a Húsíovia v Jemene ho odmietajú. Katar a Hamas uznanie Somalilandu Izraelom odsúdili.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:

• https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“

• správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!