Návšteva izraelského prezidenta v Austrálii mala mať hlavne pietny charakter. Uctenie pamiatky 15 obetí terorizmu z decembra 2025 však lemovali agresívne propalestínske demonštrácie. Návštevu synagógy Adass Israel poškodenej úmyselným požiarom museli dokonca kvôli bezpečnosti zrušiť.

(Článok bol v miernej pozmenenej podobe publikovaný na servri Téma 21)

Prezident Jicchak Herzog, jeden z najumiernenejších politikov Izraela, pricestoval k protinožcom na štvordňovú návštevu. Cieľom bolo uctiť si pamiatku 15 obetí terorizmu na chanukovej slávnosti na pláži Bondi v Sydney zo 14. decembra 2025. Hneď prvý deň položil s manželkou veniec a dva kamene z Jeruzalema na mieste masakry. Stretol sa aj s rodinami obetí.

Hlava židovského štátu podľa ČTK zdôraznila, že útok nesmeroval iba proti Židom, ale aj proti samotným hodnotám slobody a demokracie. Medzi obeťami bola aj členka židovskej komunity zo Slovenska, Marika Pogány. To pripomína smutný fakt, že terorizmus si nevyberá podľa pasu ani politických názorov. Medzi obeťami bola len jedna osoba s izraelským občianstvom.

Pieta verzus nenávisť

Herzog prišiel s posolstvom solidarity, no jeho cestu lemovali násilné propalestínske demonštrácie. Bolo počuť výzvy na „globalizáciu intifády“ a objavili sa dokonca graffiti „Smrť Herzogovi“ na univerzitnom kampuse. Takéto prejavy nemožno ospravedlniť žiadnou politickou kritikou. Ide o otvorené prejavy nenávisti namierené proti Židom ako takým.

Austrálsky premiér Anthony Albanese po zrážkach protestujúcich s políciou priznal, že bol násilím „zdrvený“, a zdôraznil, že podobné scény cieľ protestov nepodporujú, ale naopak podkopávajú.

„Je zvláštne a absurdné, že potrebujeme toľko policajtov, aby sme mohli pokojne stáť ako hrdí Židia,“ povedal hosť z Jeruzalema v Melbourne. Demonštrantom odkázal: „Choďte protestovať pred iránsku ambasádu.“ Dodal, že je to Irán, kto buduje „ríšu zla“ zodpovednú za krvavé konflikty na Blízkom východe, ako bol útok Hamasu na juh Izraela zo 7. októbra.

Dvojitý meter aktivizmu

Zatiaľ čo tisíce ľudí protestovali proti návšteve prezidenta krajiny, ktorá prišla uctiť obete teroru, rovnaké ulice zostali ticho pri januárových cielených brutálnych zásahoch iránskeho režimu. Proti režimu v Teheráne pritom nestáli ozbrojení teroristi, ale bezbranní občania. No bezpečnostné zložky pri potláčaní protestov aj tak zabili a uväznili v Iráne desaťtisíce ľudí.

Protestujúci v Austrálii sa odvolávali na závery vyšetrovacej komisie OSN z minulého roka, podľa ktorej sa Izrael v Gaze dopustil genocídy. K týmto činom vraj podnecovali aj najvyšší izraelskí predstavitelia vrátane premiéra Netanjahua a prezidenta Herzoga. Medzinárodný súd v Haagu, ktorý o tom môže rozhodovať ako jediný, však nič také zatiaľ neskonštatoval.

Sporný je aj mediálny naratív o vojne v Gaze. Hamas tvrdí, že obete tvorili hlavne ženy a deti. O téme ľudských štítov v Gaze a manipulácii s obeťami v Gaze nájdete viac tu. Najnovšie sa ustálil údaj o 70.000 „civilných obetiach“. No samotný Hamas aktuálne pripravuje vyplácanie podpory približne 50 000 vdovám, ktoré ostali po teroristoch v Gaze.

V tomto svetle pôsobia obvinenia z genocídy ako politické slogany, nie právne závery. Medzinárodný súdny dvor, jediná autorita oprávnená konštatovať spáchanie tohto zločinu zločinov, nič podobné neurobil. Aj keby obvinenia boli pravdivé, obete na Bondi nemali s izraelskou politikou nič spoločné. Ich „vinou“ bolo jediné: boli Židia oslavujúci Chanuku.

Herzog nemohol navštíviť synagógu

Dokonca aj plánovaná návšteva prezidenta Herzoga v synagóge Adass Israel musela byť zrušená z bezpečnostných dôvodov. Hovoríme o návšteve bohoslužobného priestoru. V decembri 2024 sa stal terčom antisemitského podpaľačského útoku. Stal sa symbolom alarmujúceho trendu: nenávisť už nie je len verbálna, ale aj fyzická.

V tomto kontexte stoja za zmienku ešte dve udalosti z OSN. Jej osobitná spravodajkyňa Francesca Albanese na fóre TV Al Džazíra, po boku zástupcov Hamasu a Iránu vyhlásila, že „Izrael je spoločným nepriateľom ľudstva“. A v roku 2025 Valné zhromaždenie podľa UN Watch prijalo 15 rezolúcií odsudzujúcich Izrael versus 11 pre zvyšok sveta. Voči Rusku to bolo šesť rezolúcií a Severná Kórea bola odsúdená iba raz.

Ani Holokaust nezačal vyhladzovacími tábormi. Odštartoval normalizáciou nenávisti, vylučovaním z verejného priestoru a tolerovaním myšlienky, že určitá skupina ľudí nemá právo žiť rovnako slobodne ako ostatní. Práve v takýchto momentoch sa ukazuje, či spoločnosť dokáže rozpoznať hranicu medzi legitímnou kritikou a nebezpečnou nenávisťou.

Herzogova cesta tak nebola len diplomatickou návštevou. Na jednej strane bola manifestáciou doktríny, ktorú Izrael dlhodobo presadzuje: žiadny Žid na svete nesmie zostať bez povšimnutia štátu Izrael, ak je ohrozený. Na strane druhej reakcia ulíc odhalila, že hranica medzi legitímnou kritikou a antisemitizmom sa v časti západnej spoločnosti nebezpečne rozmazala.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:

• https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“

• správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!