Južná Afrika už viac ako dva roky hľadá dôkazy pre obvinenie Izraela z genocídy v Gaze. Najnovšie žiada Medzinárodný súdny dvor o ďalších 18 mesiacov. Súd jej poskytol až tri roky. Izrael tvrdí, že žaloba je nepodložená a zneužíva samotný súd.

Juhoafrická republika podala na Izrael jedno z najťažších možných obvinení v medzinárodnom práve. Tvrdí, že Izrael sa v Gaze dopúšťa genocídy. Rovnaké slovo sa už vyše dvoch rokov skanduje z plných hrdiel aktivistov na námestiach západných metropol. Objavuje sa na transparentoch väčšinou vandalských propalestínskych demonštrácií, šíri sa sociálnymi sieťami a čítame ho v titulkoch médií ako hotový rozsudok.

Lenže pred súdom sa ukazuje niečo celkom iné. Južná Afrika, ktorá tento prípad sama iniciovala, si po izraelskej odpovedi vypýtala najnovšie ďalších najmenej 18 mesiacov na prípravu. Medzinárodný súdny dvor jej napokon veľkoryso poskytol ešte viac — časový rámec, ktorý celý ďalší cyklus písomných podaní natiahne na ďalšie tri roky. Teda do mája 2029. 

Súdny dvor nevydal žiaden rozsudok, podľa ktorého by Izrael páchal genocídu. Publikované predbežné opatrenia nie sú verdiktom, ale procesným krokom v prebiehajúcom konaní. Aj hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan, ktorý vydal zatykač medzi inými aj na premiéra Izraela Benjamina Netanjahua, odmietol v rozhovore s Mehdim Hasanom pre formát Zeteo hovoriť o genocíde. Lebo pre takéto tvrdenie „nemá dôkazy“.

Dôkazy v nedohľadne

Podľa rozhodnutia súdu Južná Afrika žiadosť o predĺženie lehoty na dokazovanie odôvodňovala zložitosťou prípadu, rozsahom izraelského protiargumentov a príloh, ako aj námietkami Izraela voči právomoci a prípustnosti konania. Izrael, naopak, tvrdí, že ďalšie kolo písomných podaní vôbec nie je potrebné. Jeho stanovisko je jasné: juhoafrické obvinenia sú nepodložené a celý prípad predstavuje zneužitie Dohovoru o genocíde aj samotného súdu.

Podľa izraelského ministerstva zahraničných vecí sa „všetky pôvodné tvrdenia o naliehavosti prípadu postupne zmenili na opakované žiadosti Južnej Afriky o ďalší čas“. Izrael tvrdí, že „spor nikdy nestál na pevných faktoch ani na presvedčivých právnych dôkazoch“. Podľa izraelskej diplomacie „ide od začiatku predovšetkým o propagandistickú kampaň vedenú v prospech Hamasu, ktorá sa navonok prezentuje ako právne konanie pred medzinárodnými súdmi“.

Slovo genocída sa v politickom a mediálnom priestore používa ako zbraň. V právnom zmysle však nemôže ísť o označenie každej vojny, kde je evidovaný vysoký počet obetí. Navyše, ak ide o zmanipulované údaje zo zdrojov agresora, teda teroristov Hamasu. Genocída znamená úmysel zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú. Rozhodujúci je preukázaný úmysel systematickej likvidácie. A ten zatiaľ preukázaný nebol.

Príbeh Hamasu sa rozpadá

Napriek tomu sa hrubé obvinenie z genocídy stalo po 7. októbri 2023 okamžite centrálnym sloganom proti Izraelu. Objavilo sa dokonca už 8. októbra na pro-palestínskej demonštrácii v centre New Yorku deň – teda deň po masakre Hamasu a takmer tri týždne pred začiatkom izraelskej pozemnej operácie v Gaze. To samo osebe ukazuje, že nešlo o právny záver postavený na dôkazoch, ale o politický naratív pripravený ešte pred analýzou faktov.

Aj oficiálne údaje ministerstva zdravotníctva Hamasu v Gaze dnes hovoria o približne 72-tisícoch obetí po viac než dvoch rokoch vojny. Toto číslo zahŕňa aj teroristov Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu. Ak by boli pravdivé tvrdenia o ďalších „desiatkach tisíc tiel pod troskami“ alebo odhady hovoriace až o viac než 100-tisíc či podľa časopisu The Lancet dokonca o hrozivých 186-tisíc obetiach, museli by sa počas šiestich mesiacov prímeria, kedy Hamas v Gaze stále kontroluje veľké populačné centrá, objaviť nové dôkazy. Nestalo sa tak!

Viac ako podozrivý je aj spôsob evidencie obetí, na ktorý poukázal Salo Aizenberg autor výskumov pre HonestReporting, NGO Monitor, UN Watch či Henry Jackson Society. Úmrtie bolo možné nahlásiť aj online alebo telefonicky a to bez nájdeného tela. Takto bolo zaevidovaných viac než 18-tisíc údajných obetí „pod troskami“. Hamasom kontrolované úrady nadôvažok poskytovali finančné kompenzácie rodinám obetí a program bol určený približne pre 50-tisíc vdov. Do februára 2026 bola podpora vyplatená viac než 19-tisíc z nich. Je preto veľmi nepravdepodobné, že by mimo evidencie zostali ďalšie desaťtisíce mŕtvych.

Nepotvrdil sa ani hladomor

Kým často citované odhady hovorili o 8 900 zneškodnených teroristoch, izraelské aj americké zdroje uvádzajú údaj viac než 25-tisíc. Pri takýchto číslach vychádza pomer približne 1,5 civilistu na jedného teroristu. Štúdie iných mestských vojen hovoria o pomere 7 až 9 civilistov na jedného ozbrojenca. Takýto obraz nezodpovedá genocíde, ale tragickej realite vojny vedenej v prostredí, kde Hamas systematicky využíva civilné obyvateľstvo ako živé štíty.

Nenaplnili sa ani najkatastrofickejšie varovania a to z úst OSN o „masovom hladomore“. V Gaze bola a je vážna humanitárna kríza. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze však počas celej vojny eviduje približne 475 úmrtí súvisiacich s podvýživou. Ak by sa naplnili prognózy OSN o hladomore najvyšších stupňov, počet obetí by sa musel pohybovať v desaťtisícoch. To sa nestalo. Aj tu sa ukazuje rozdiel medzi propagandistickým sloganom a overiteľnou realitou.

Rovnaký problém sa týka aj obvinení z genocídy. Prezumpcia neviny platí pre jednotlivcov, aj v medzinárodnom práve pre štáty. Napriek tomu je veľká časť svetovej verejnosti viac ako dva roky presviedčaná, že Izrael je vinný ešte predtým, ako padol akýkoľvek rozsudok. Slovo „genocída“ sa stalo politickým sloganom, ktorý aktivisti, politici a časť médií používali za hotový fakt. No Medzinárodný súdny dvor, ani Medzinárodný trestný súd takýto záver nevyslovili!

Kto si za to vezme zodpovednosť?

Takže po viac ako dvoch rokoch sa ukazuje, že kľúčové čísla boli sporné, predpovede o desaťtisícoch tiel pod troskami sa nenaplnili a samotná Južná Afrika potrebuje ďalšie roky na dokazovanie svojich tvrdení. Vynára sa zásadná otázka: kto ponesie zodpovednosť za obvinenie židovského štátu z najťažšieho zločinu v medzinárodnom práve, ak sa tieto tvrdenia nepreukážu? 

Kto ponesie zodpovednosť za explóziu antisemitizmu, za útoky na židovské komunity, démonizáciu Izraela a nenávisť, ktorú po celom svete podnecovali obvinenia prezentované ako nespochybniteľný fakt? Práve preto je potrebné vrátiť diskusiu z ulíc späť k dôkazom. O vine sa nerozhoduje transparentmi ani hashtagmi, ale dôkazmi, ktoré zatiaľ predložené neboli.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:

• https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“

• správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!