Muža, ktorý sa s návrhom na vydanie zatykača na Benjamina Netanjahua ponáhľal tak, že zrušil aj návštevu Gazy, kde mal preveriť skutkový stav, v piatok odvolali z funkcie pre obvinenia zo sexuálneho predátorstva. To vrhá nový tieň pochybností na rýchlosť aj okolnosti vydania zatykača.

Silnou iróniou je miesto, kde sa to stalo. O profesnom osude hlavného prokurátora Karima Khana síce rozhodlo Zhromaždenie zmluvných štátov Medzinárodného trestného súdu (ICC), no samotné rozhodnutie padlo priamo v sídle OSN v New Yorku. Len ťažko si možno predstaviť symbolickejšie miesto pre takéto rozhodnutie.

Práve pôda OSN sa totiž už celé desaťročia stáva javiskom, na ktorom má Izrael pridelenú úlohu vinníka ešte skôr, ako zaznejú dôkazy. Svetovú organizáciu i mnohé jej orgány pri hlasovaniach ovládajú režimy, ktoré samy systematicky porušujú ľudské práva. Každý štát má totiž jeden hlas bez ohľadu na to, či ide o demokraciu alebo diktatúru. O to pohotovejšie tieto režimy rozdávajú lekcie slobodným demokraciám. Nie je náhodou, že Valné zhromaždenie OSN dlhodobo prijíma viac rezolúcií odsudzujúcich Izrael ako všetky ostatné štáty dohromady. Irán, Rusko, Severná Kórea, Čína či Venezuela zostávajú často na okraji záujmu.

Za roky 2015 až 2024 prijalo Valné zhromaždenie OSN 173 rezolúcií odsudzujúcich Izrael, zatiaľ čo proti všetkým ostatným krajinám sveta ich bolo dohromady prijatých iba 80. Výsledkom sú rezolúcie, správy a „nezávislé“ vyšetrovacie komisie, ktorých závery bývajú vo vzťahu k Izraelu hotové neraz skôr, ako sa vyšetrovanie vôbec začne. Najkrikľavejším príkladom ťaženia proti židovskému štátu je ľahkovážne používanie pojmu „genocída“ – Izrael po najväčšom masakri Židov od holokaustu vedie obrannú vojnu proti Hamasu, Hizballáhu a Iránu a jeho armáda podlieha demokratickej civilnej kontrole aj nezávislému súdnemu systému.

O dôveru prišiel na pôde OSN

O to výrečnejšie pôsobí, že práve v budove OSN dostal Karim Khan jednu z najtvrdších politických faciek lekcií svojej kariéry. Za jeho odvolanie hlasovalo 82 zo 125 zmluvných štátov Medzinárodného trestného súdu, teda 65,6 percenta všetkých členov. Proti jeho odvolaniu hlasovalo iba 13 štátov. Zvyšných 15 členov sa hlasovania zdržalo. Keď hlavnému prokurátorovi dôveruje len niečo vyše desiatich percent členských štátov, nejde o personálnu epizódu. Je to kolaps dôveryhodnosti človeka, ktorý si nárokoval rozhodovať o osudoch premiérov, ministrov a štátov.

Karim Khan síce zatykač na stále úradujúceho premiéra Izraela Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Galanta nevydal. Ten vydala Predbežná komora Medzinárodného trestného súdu. Bez jeho návrhu by však s najväčšou pravdepodobnosťou svetlo sveta nikdy neuzrel. Khan bol autorom návrhu, jeho politickou tvárou, aj jeho najhlasnejším obhajcom.

Samotné rozhodnutie navyše sprevádzali otázniky. Jednou z trojice sudcov bola napríklad Slovinka Beti Hohler. Žena, ktorá ešte pred nástupom na sudcovský post pôsobila v Úrade prokurátora Medzinárodného trestného súdu ako podriadená Karima Khana. Izrael mal preto námietky ohľadom možného konfliktu záujmov a žiadal jej vylúčenie z rozhodovania. Výhrada však bola zamietnutá. Pochybnosti o tom, ako môže bývalá členka Khanovho tímu rozhodovať o návrhu, ktorého autorom bol jej niekdajší nadriadený, navyše podozrivý zo sexuálneho predátorstva voči ženám, však nezmizli.

Pozoruhodný bol aj vývoj celého škandálu. V čase, kým proti Khanovi stála iba výpoveď jednej ženy, objavili sa už folklórne obvinenia, že je za tým Izrael, Mosad… Keď však poškodená predstúpila pred kamery CNN a opísala opakované sexuálne útoky, bola to odrazu iná pieseň. Sprisahanecké teórie sa vyparili. A obviniť zo spolupráce s Izraelom 82 zo 125 členských štátov Medzinárodného trestného súdu, ktoré hlasovali za Khanovo odvolanie, je nepredstaviteľné aj pri dnešných antisemitských orgiách vo verejnom priestore. Nehovoriac o tom, že samostatne konajú proti Khanovi príslušné profesijné komory v jeho domovskom Spojenom kráľovstve.

A celú kauzu ešte vygradoval v apríli publikovaný článok denníka Wall Street Journal. Ten priniesol informácie o údajných zákulisných väzbách medzi Katarom a Karimom Khanom vrátane tvrdení, že po vydaní zatykačov na izraelských predstaviteľov mu mala byť prisľúbená ochrana. Ak sa tieto zistenia potvrdia, pôjde o jeden z najvážnejších škandálov v dejinách Medzinárodného trestného súdu. Príbehu teda ešte ani zďalka nemusí byť koniec!

Zatykač nie je rozsudok, ani dôkaz 

Tu je podstatné čosi, čo je oveľa hlbšie. Khanov návrh na vydanie zatykača vygeneroval mediálny dojem, akoby bol Netanjahu už usvedčeným zločincom. Lenže zatykač nie je rozsudkom, a už vôbec nie dôkazom viny. Tým viac, za akých okolností bol navhnutý a prijatý. Je iba procesným úkonom, ktorý má umožniť ďalšie konanie. O to zvláštnejšie pôsobí, ako rýchlo sa v tomto prípade vytratila prezumpcia neviny – princíp, ktorého sa mnohí aktivisti v iných agendách celkom správne vehementne dožadujú. No kde sa tento posvätný princíp podel teraz? Sme svedkami hrozivého javu, keď Izrael a Židia sú po celom svete nútení sa naopak vyviňovať a dokazovať, čo neurobili!

V tieni obvinenia, ktoré Khana pripravilo o funkciu, vôbec nie je vylúčené, že sa pokúsil zneužiť ťaženie proti izraelským predstaviteľom vo svoj prospech. Hádzanie viny na Židov vždy spoľahlivo odvracalo pozornosť od vlastnej zodpovednosti. V tomto prípade za sexuálne nevhodné správanie, ktorému Khan čelí. Antisemitsky sa správajúca OSN je na to optimálnou platformou.

A k OSN jeden príklad z minulosti. V roku 1975 prijalo Valné zhromaždenie OSN hanebnú Rezolúciu 3379, ktorá označila sionizmus za formu rasizmu. Po šestnástich rokoch, v roku 1991, ju Valné zhromaždenie OSN v jednom z najvýnimočnejších rozhodnutí vo svojej histórii muselo zrušiť prijatím Rezolúcie 46/86. Bol to mimoriadne výrečný dôkaz toho, ako môže ideológia prevalcovať spravodlivosť a zdravý rozum.

Dá sa dúfať, že podobný osud čaká aj zatykač na Netanjahua a Galanta. Nie preto, že by sa zmenili fakty, ale preto, že raz opadne politická atmosféra, v ktorej vznikol. Karim Khan už odišiel zo svojej funkcie s hanbou. Raz možno príde deň, keď sa s rovnakou hanbou bude hovoriť aj o rozhodnutí, pod ktoré dal svoj podpis a ktoré si osvojilo toľko inak vzdelaných ľudí vo svete.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:

• https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“

• správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!