Ak si Západ myslí, že na mier na Blízkom východe stačí odchod Netanjahua, opäť si mýli príčinu s dôsledkom. Voľby môžu zmeniť vládu v Jeruzaleme, nie genocídne ciele Iránu, Hamasu, Hizballáhu… Gadi Eisenkot, vážny kandidát na premiéra, je generál, nie pacifista a salónny diskutér.

Najnovší prieskum denníka Maariv naznačuje, že Izrael môže mať po októbrových parlamentných voľbách novú vládu. Opozičný blok by podľa neho obsadil 62 kresiel v 120-člennom Knesete, zatiaľ čo súčasná koalícia premiéra Benjamina Netanjahua iba 48. Likud („Zjednotenie“) aj nová strana Gadiho Eisenkota Yashar! („Priamo!“) by získali zhodne po 22 mandátov. Opozičný blok tvoria Bejachad („Spolu“), spoločná kandidátka bývalých premiérov Naftaliho Bennetta a Jaira Lapida, so 16 kreslami, Demokrati Jaira Golana s jedenástimi, Jisrael Bejtejnu („Izrael náš domov“) Avigdora Liebermana s deviatimi a nová strana Yesodot Israel („Základy Izraela“) Chiliho Troppera a Joeza Hendela so štyrmi mandátmi. Súčasnú vládnu koalíciu okrem Likudu tvoria Zjednotený judaizmus Tóry s ôsmimi mandátmi, Šas so siedmimi, Otzma Jehudit („Židovská sila“) Itamara Ben Gvira so siedmimi a Náboženský sionizmus Becalela Smotriča so štyrmi kreslami.

Izrael smeruje k prvým parlamentným voľbám po 38 rokoch, ktoré sa uskutočnia po riadne dokončenom funkčnom období vlády. Od roku 1988 nedokázal žiadny izraelský kabinet dovládnuť až do konca mandátu. Napriek všetkej domácej aj zahraničnej kritike sa to podarilo práve Netanjahuovej vláde. Prieskum zároveň ukazuje hlbšiu premenu izraelskej politiky. Rastie ochota uvažovať o širších koaličných modeloch vrátane spolupráce s arabskými stranami (podporuje 70 % všetkých opýtaných), zatiaľ čo výnimky z vojenskej služby pre ultraortodoxných Židov sa stávajú čoraz väčším politickým problémom (83 % odmieta účasť ultraortodoxných strán v budúcej koalícii). Takmer tri roky vojny zásadne zmenili priority izraelskej spoločnosti. Krajina, ktorej obrana stojí na rezervistoch, čoraz hlasnejšie žiada, aby bremeno obrany niesli všetci rovnako.

Prieskum zároveň ukazuje hlbokú nedôveru voči súčasnej vláde: iba 38 percent respondentov verí, že bude v mesiacoch pred voľbami prijímať správne rozhodnutia, zatiaľ čo 55 percent je presvedčených o opaku.

Prvý omyl: Odchod Netanjahua prinesie mier

Vo veľkej časti európskych elít sa udomácnilo presvedčenie, že za súčasnú vojnu aj vysoký počet jej obetí nesie zodpovednosť Netanjahu. Mimochodm on stál za obrovským diplomatickým úspechom Abrahámovských dohôd z roku 2020 so S. A. Emirátmi, Bahrajnom, Marokom… Napriek tomu prevládajúca démonizácia urobila z Netanjahua hlavného vinníka trvajúcej vojny, čo automaticky vytvára dojem, že s jeho odchodom väčšina problémov expiruje. Ale príčinou vojny je režim v Teheráne a jeho dlhodobo budovaná sieť ozbrojených zástupcov. Hamas v Gaze, Hizballáh v Libanone, Húsíovia v Jemene aj väčšie či menšie šiitské milície v Iraku a Sýrii nie sú izolované organizácie. Sú ramenami Teheránskej chobotnice, ktorej cieľom je zničenie štátu Izrael. Odhodlanie Hamasu zopakovať masaker zo 7. októbra nie je naviazané na to, či Netanjahu bude, alebo nebude premiérom. A nová vláda, aj keby v nej zasadla Matka Tereza z Kalkaty 2.0, toto genocídne nastavenie Hamasu nezmení. Nezmení ani ideológiu Hizballáhu, ambície iránskeho režimu či kult smrti, na ktorom stojí veľká časť ozbrojeného odporu proti Izraelu. 

Voľby v Jeruzaleme môžu zmeniť vládu, nie genocídny charakter nepriateľa.

Situáciu navyše komplikuje Turecko. Prezident Recep Tayyip Erdogan odmieta označiť Hamas za teroristickú organizáciu a Ankara mu poskytuje politický aj logistický azyl. Ankara sponzorovala sily, ktoré prispeli k pádu Asadovho režimu, a dnes sa usiluje premeniť Sýriu na priestor svojho politického a vojenského vplyvu. Recep Tayyip Erdoğan buduje Turecko ako regionálnu veľmoc. Masívne investuje do obranného priemyslu, snaží sa o návrat do programu najmodernejších amerických stíhačiek F-35. A existuje vážne riziko, že si Recep Tayyip Erdoğan prezidenta Trumpa omotal okolo prsta natoľko, že dodávku týchto lietadiel Turecku už vôbec nemožno vylúčiť. Pre Izrael by to znamenalo ďalšiu zásadnú zmenu strategickej rovnováhy vo východnom Stredomorí. Izraelský premiér preto po 27. októbri nebude čeliť pokojnejšiemu regiónu. Bude čeliť rovnakému Iránu, rovnakému Hamasu, rovnakému Hizballáhu a navyše sebavedomejšiemu Turecku. Menej rázna vláda v Jeruzaleme môže naopak ich genocídny apetít ešte zvyšovať.

Druhý omyl: Eisenkot prinesie mäkšiu bezpečnostnú politiku

Ak sa novým premiérom stane Gadi Eisenkot, do čela krajiny nepôjde akademik páčiaci sa bruselským salónom, ale vojak, ktorý slúžil v IDF 41 rokov, z toho štyri roky ako náčelník Generálneho štábu Izraelských obranných síl. Bude to generál, ktorý vojnu nepozná z konferencií, ani z univerzitných seminárov. V prvých týždňoch vojny proti Hamasu prišiel o svojho 25-ročného syna Gala a neskôr aj o dvoch synovcov. Len máloktorý budúci premiér bude mať osobnejšiu skúsenosť s cenou vojny. Práve preto je absurdné očakávať, že Eisenkot začne hazardovať s bezpečnosťou Izraela alebo robiť ústupky jeho nepriateľom – stiahnutie z Gazy či z Libanonu – len preto, aby si získal potlesk čoraz hlučnejších progresívcov na Západe. Mnohí z nich ani nechcú poznať realitu Blízkeho východu a odmietajú vidieť, že Izrael dnes bráni nielen vlastných občanov, ale aj hodnoty jedinej liberálnej demokracie v regióne.

Masaker zo 7. októbra pochoval predstavu, že Izrael si môže dovoliť čakať na ďalší útok alebo že teroristické hrozby možno len odstrašovať. Novou bezpečnostnou doktrínou sa stalo preventívne ničenie vojenských a teroristických kapacít nepriateľov skôr, ako dostanú príležitosť vraždiť. Ak sa Gadi Eisenkot stane premiérom, možno očakávať, že bude presadzovať rozhodnejšie, kratšie a jasnejšie definované vojenské operácie. Menej váhania, presnejšie ciele a väčšia snaha zlomiť schopnosť nepriateľa viesť vojnu ešte skôr, ako konflikt začne vyčerpávať izraelskú spoločnosť. Žiadny izraelský generál dnes nemôže ignorovať lekciu jednostranného stiahnutia sa z Gazy. Ariel „Arik“ Sharon naivne veril, že tento krok prinesie Izraelu viac bezpečnosti a mieru. Výsledkom bol presný opak – Gaza sa pod kontrolou Hamasu stala východiskom masakru zo 7. októbra 2023.

Samostatnou podkapitolou budú vzťahy s Washingtonom. Memorandum o porozumení medzi USA a Iránom otriaslo dôverou izraelskej verejnosti v súčasnú americkú administratívu. Ide o signál, že Washington je podľa vzoru Obamu opäť pripravený robiť hanebné a pre Izrael neprijateľné kompromisy s režimom, ktorý financuje Hamas, Hizballáh, Húsíov… Doslova alarmujúce sú výroky viceprezidenta J. D. Vancea z posledného týždňa, ktoré sa pri téme Izraela pohybujú na úrovni hoaxov a sprisahaneckých teórií. Opakovane a bez presvedčivých dôkazov hovorí o údajnom izraelskom ovplyvňovaní americkej verejnej mienky. Ešte škandalóznejšie sú jeho tvrdenia o prepojení Epsteina s Mosadom, ktoré prezentuje ako hotovú vec. Jeho rétorika o Izraeli zapadá do mentálneho sveta progresívnej frakcie Demokratickej strany.

Izrael USA pre svoju bezpečnosť nepochybne potrebuje. No platí to aj opačne! Bez Izraela by boli USA na Blízkom východe bezzubým hráčom. Prišli by o svojho najsilnejšieho, vojensky najzdatnejšieho (počas dvoch vojen neprišli ani o jedno lietadlo nad Iránom) a spravodajsky nenahraditeľného spojenca v regióne. Americký vplyv by sa dramaticky oslabil, schopnosť Washingtonu kontrolovať vývoj na Blízkom východe by sa scvrkla a priestor by rýchlo zaplnili Irán, Turecko, Rusko a Čína. 

Izrael nie je príveskom americkej politiky. Je jej nezameniteľným pilierom!

Tretí omyl: Netanjahu je politicky odpísaný

Benjamin Netanjahu je jednou z najvýraznejších politických osobností moderného Izraela a politikom, ktorý už neraz prežil situácie, pri ktorých ho jeho protivníci definitívne odpisovali. On teraz do volebnej kampane vstupuje s vedomím, že už nemá čo stratiť. Je pravda, že spory okolo vojenskej služby ultraortodoxných Židov jeho vládu výrazne poškodili. Práve tie odcudzili časť centristických voličov, ktorí počas vojny niesli hlavnú záťaž opakovaných mobilizácií, zatiaľ čo tisíce mladých ultraortodoxných mužov zostávali mimo armády.

Do volieb však zostávajú ešte tri mesiace. Na Blízkom východe je to ešte veľa. Iránsky problém zďaleka nie je uzavretý. Ak by na základe Netanjahuovho vplyvu a rozhodnutí došlo k ďalším zásadným úderom proti extrémistickému režimu v Teheráne, k ochromeniu jeho vojenských kapacít, politická atmosféra v Izraeli by sa mohla zmeniť zo dňa na deň. Bezpečnosť je v Izraeli rozhodujúcou volebnou témou a vojenský úspech proti Iránu by Netanjahu dokázal premeniť na silný argument v jeho prospech. Kto ho dnes odpisuje, ignoruje jeho najväčšiu politickú schopnosť: premeniť existenčnú hrozbu na volebnú mobilizáciu.

Mimochodom, mnohí komentátori aj analytici nemajú zábrany ako mantru opakovať slovné spojenie „skorumpovaný Netanjahu“. Ozýva sa to bez ohľadu na prezumpciu neviny. Na konci júna bola zverejnená správa, že sudcovia okresného súdu, na ktorý Netanjahu ako premiér chodil aj počas vojny viackrát do týždňa, aj po 98 pojednávaniach opätovne vyzvali prokuratúru, aby stiahla obvinenie z úplatkárstva. Teda v tej najzávažnejšej kauze, v ktorej je Netanjahu obvinený. Urobili tak už druhýkrát. Prvýkrát k tomu muži v talároch vyzvali v roku 2023. Tentoraz sa tak stalo už po desiatkach krížových výsluchov, ktorým sa premiér podrobil. Prokuratúra aj teraz odporúčanie sudcov odmietla.

Októbrové voľby budú predovšetkým výberom medzi rôznymi spôsobmi, ako viesť štát v regióne, ktorého nepriatelia nemenia svoje ciele podľa toho, kto práve sedí v premiérskom kresle v Jeruzaleme. Veľká časť Západu ich bude opäť interpretovať po starom, a to cez osobnosti, emócie a až smiešnu posadnutosť Netanjahuom. Izraelčania však budú rozhodovať o tom, kto dokáže zabezpečiť prežitie štátu v regióne, ktorý 7. októbra odhalil skutočné riziká. No masaker Hamasu otvoril aj príležitosť zásadne prepísať bezpečnostnú mapu Blízkeho východu v prospech Izraela. A v zozname realistických riešení regiónu rozhodne nefiguruje na prvom mieste diplomacia. Tá prichádza na rad až vtedy, keď je nepriateľ porazený tak, že si budúci útok rozmyslí.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:

• https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“

• správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!