Abrahámovské dohody majú za sebou šesť rokov. No ústup USA vytvára bezpečnostné vákuum, režim v Iráne obnovuje zbrojenie, vznikajú nové aliancie a hrozbou zostáva Gaza, no čoraz viac aj Júdea a Samária. Izrael pritom nebojuje iba s terorizmom, ale aj s naratívmi, ktoré z neho robia vinníka vlastnej obrany.

Pred šiestimi rokmi, 13. augusta 2020, sa začala meniť geopolitická mapa Blízkeho východu. Izrael a Spojené arabské emiráty oznámili normalizáciu vzťahov, o mesiac neskôr boli vo Washingtone podpísané Abrahámovské dohody a pridal sa Bahrajn. Namiesto čakania, kým sa vyrieši izraelsko-palestínsky konflikt, nastúpila nová, takpovediac nearafatovská filozofia: budujme mier tam, kde je možný – cez diplomaciu, obchod, technológie a hlavne vzťahy medzi ľuďmi.

Šesť rokov nato dohody prešli skúškou, akú si pri ich podpise sotva niekto predstavil. Prišiel masaker 7. októbra 2023, vojna v Gaze, útoky Hizballáhu a Húsíov aj dva priame iránske útoky proti Izraelu v roku 2024. Napriek tomu sa základná architektúra dohôd nerozpadla. Ani jeden z moslimských spojencov Izraela kvôli Gaze diplomatické vzťahy neprerušil. A práve to je možno najväčší test Abrahámovských dohôd.

Tento týždeň však priniesol aj ich geopolitický protipól. Saudská Arábia, Turecko a Pakistan vytvorili obranný pakt s princípom, že útok proti jednému má byť chápaný ako útok proti všetkým. Sunnitská obdoba Severoatlantickej aliancie? V skutočnosti ide o tri štáty s tromi odlišnými záujmami: Pakistan sleduje Indiu, Saudská Arábia Irán a Turecko vlastné regionálne ambície. A na rozdiel od NATO tu chýba spoločný hodnotový základ demokracie, slobody a právneho štátu.

Nech už sa nový pakt ukáže ako „sunnitské NATO“, alebo iba ako papierový tiger, znepokojenie vyvoláva čosi iné. Postupné zbavovanie sa USA úlohy hlavného garanta bezpečnosti v regióne vytvára mocenské vákuum, ktoré si začínajú vypĺňať regionálni hráči podľa vlastných záujmov. Izrael, ktorého sa tento vývoj bezprostredne dotýka, preto musí pozorne bdieť nad tým, aby si pre obranu demokracie a slobody zachoval svoju vojenskú aj technologickú prevahu.

Nové osi a starí nepriatelia

Práve Turecko je pre Izrael čoraz väčším problémom. Ankara drzo pritvrdzuje rétoriku proti židovskému štátu. Turecko pritom samo viac ako 50 rokov protiprávne kontroluje približne 36 percent Cypru, vojensky kontroluje približne 5 percent Sýrie a jeho jednotky sú prítomné na približne 2 000 štvorcových kilometroch Iraku. Pre porovnanie, Izrael dočasne kontroluje iba približne 0,1 percenta územia Sýrie – nárazníkovú zónu, ktorej cieľom je chrániť jeho občanov pred bezpečnostnými hrozbami.

Do tejto atmosféry zapadol aj Netanjahuov provokatívny výrok o „Islamskej republike Británia“. O jeho vhodnosti možno diskutovať. No mnohí Briti, ktorých krajina pod obrovským náporom moslimskej imigrácie mení svoju starú podobu na nepoznanie, s jeho výrokom súhlasí. A ťažšie sa však obchádza otázka, prečo časť západného sveta pristupuje k Izraelu, akoby zabudla, kto rozpútal vojnu masakrom 7. októbra.

Bývalý šéf Mossadu Josi Kohen uplynulý týždeň v rozhovore pre The Times odkázal na Britské ostrovy nepríjemnú skutočnosť. Izraelské spravodajské služby podľa neho pomohli na britskom území zmariť množstvo teroristických aktivít a bývalý šéf MI5 mu vraj povedal, že Mossad by si za svoju prácu zaslúžil „Oscara“. Kohen zároveň prezradil, že Mossad opakovane navštívil prísne strážené iránske jadrové zariadenie Fordow a používal aj psychologické operácie proti ľuďom zapojeným do jadrového programu. Niekedy vraj stačilo poslať kvety a odkaz: vieme, kto si a na čom pracuješ.

Nie je to film. Je to existenčná realita krajiny, ktorej nepriatelia desaťročia hovoria o jej odstránení. Irán navyše obnovuje raketové kapacity rýchlejšie, než Izrael očakával. Tento týždeň pokračoval vo vojenských cvičeniach s balistickými raketami a dronmi Šáhid. Rovnakú logiku preto treba uplatniť aj na Gazu. Mierový plán, po ktorom Hamas zostane ozbrojený, nie je riešením vojny. Je prestávkou pred ďalšou vojnou. Rekonštrukcia bez demilitarizácie a deradikalizácie môže znamenať iba ďalšie miliardy investované do prostredia, v ktorom znovu vyrastú tunely, raketové dielne a teroristická infraštruktúra.

Gaza, čísla a informačná vojna

S vojnou v Gaze ide ruka v ruke informačná vojna. OSN pritom z jej klamstiev z leta 2025 o údajnom „hladomore“ spôsobenom Izraelom v Gaze usvedčujú údaje jej vlastných agentúr. Údaje zo štúdie objednanej UNICEF hovoria pri deťoch do piatich rokov o podvýžive na úrovni iba 0,2 až 0,8 percenta. V porovnaní s tým má Turecko 1,3 percenta, Jordánsko 2,3, Egypt 3,3, Irán 4,2, Sýria 12,2 a Jemen až 16,8 percenta. Práve z Jemenu pritom Húsíovia odpaľujú rakety na Izrael v mene údajného boja proti „genocíde“ v Gaze. OSN v otázke Gazy už dávno nemožno považovať za autentický a nestranný zdroj.

Rovnakým klamstvom je nálepka „apartheid“. Index náboženskej rozmanitosti Pew Research Center umiestnil Izrael na 70. miesto spomedzi 201 krajín a území so skóre 4,5 z 10. Palestínske územia sú na 188. mieste so skóre 0,2, Irak na 193., Irán na 198. a Jemen na poslednom, 201. mieste. Izrael je v náboženskej rozmanitosti dokonca pred niektorými európskymi štátmi.

A politická realita je podobne nepohodlná pre čiernobiele schémy. Arabskí občania Izraela volia, kandidujú do Knesetu, pôsobia v zdravotníctve, akademickom prostredí aj justícii. Arabskí sudcovia George Karra a Salim Joubran rozhodovali dokonca v procesoch s najvyššími židovskými predstaviteľmi štátu – prezidentom Mošem Kacavom a premiérom Ehudom Olmertom –, ktorí skončili vo väzení. Živým dôkazom zložitejšej reality je aj Joseph Haddad, izraelský Arab, veterán izraelskej armády a otvorený obhajca svojej krajiny, ktorého po debate v Los Angeles napadol protiizraelský youtuber. Práve ľudia ako Haddad rozbíjajú predstavu, že Arab musí byť automaticky nepriateľom Izraela.

Júdea a Samária ako ďalší front?

Čoraz väčšiu pozornosť si zaslúži aj Júdea a Samária. Násilie radikálnych židovských obyvateľov proti Palestínčanom treba odsúdiť a vinníkov potrestať. Nemožno však z pomerne presne vymedzenej skupiny vytvárať obraz státisícov Židov žijúcich v oblasti. A už vôbec nemožno vytvárať falošnú symetriu medzi týmto násilím a organizovaným palestínskym terorizmom. Hamas nie je skupina radikálnych civilistov, ale džihádistická organizácia s politickým vedením, vojenským velením, raketami, tunelmi, financovaním a ideológiou ozbrojeného boja proti Izraelu.

Práve Júdea a Samária sa pritom môžu stať novým frontom. Maurice Hirsch upozorňuje, že bezpečnostný aparát Palestínskej samosprávy má približne 70-tisíc príslušníkov – obrovskú ozbrojenú silu v bezprostrednej blízkosti izraelských populačných centier. Po 7. októbri nemožno podobné varovania jednoducho zmiesť zo stola.

Izrael zároveň pokračuje v pátraní po páchateľoch masakru. Špecializovaná jednotka NILI už podľa zverejnených údajov eliminovala viac ako 2 700 teroristov zapojených do zverstiev a približne 300 ďalších bolo zadržaných. Pripomína to operácie po masakre izraelských olympionikov v Mníchove v roku 1972. Posolstvo je rovnaké: čas nevymaže zodpovednosť.

Aj toto je Izrael

Do obrazu týždňa patrí aj úplne iný Izrael. Profesorka Amy-Jill Levine, významná židovská odborníčka na Nový zákon, bola zvolená za prezidentku Katolíckej biblickej asociácie. Jej práca pripomína kresťanom zásadnú vec: Ježiš bol Žid, jeho učeníci boli Židia a kresťanstvo nemožno správne pochopiť bez židovského sveta, v ktorom vzniklo.

Nová vláda v Kolumbii obnovuje plné diplomatické vzťahy s Izraelom, pripravuje presun ambasády do Jeruzalema a tento týždeň uznala izraelskú suverenitu nad Golanskými výšinami. V niečom tak Južná Amerika začína predbiehať Európu, ktorá bola prirodzeným spojencom Izraela. Kolumbii zasiahnutej ničivým zemetrasením prišli medzi prvými pomáhať práve izraelskí záchranári.

Aj toto je Izrael.

Šesť rokov po Abrahámovských dohodách preto zostáva otázka rovnaká: aký Blízky východ chceme? Ten, v ktorom sa štáty spájajú obchodom, technológiami a spoluprácou, alebo ten, v ktorom sa budujú nové osi nepriateľstva? Mier potrebuje dialóg a zmierenie. Musí mu však predchádzať pravda a odvaha hodnoty slobody ubrániť. Mier postavený na klamstve dlho nevydrží – a odzbrojenie obete nikdy neodzbrojí agresora.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:

• https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“

• správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!