Pred 59 rokmi ušiel Ladislav Mňačko do Izraela na protest proti protiizraelskej politike komunistického Československa. Slovensko v ňom má výnimočnú osobnosť – spisovateľa a nežida, ktorý sa po šesťdňovej vojne postavil za Izrael. Podľa Petra Pitharta dovtedy nikto nezasadil režimu takú ranu.

Keď 10. augusta 1967 Ladislav Mňačko vo Viedni oznámil, že odchádza do Izraela, nešlo o obyčajnú emigráciu. Jeden z najznámejších slovenských a československých spisovateľov a novinárov tým verejne demonštroval vedomé politické gesto. Protestoval proti postoju komunistického Československa k Izraelu a proti kampani, ktorá sa po šesťdňovej vojne rozpútala aj v československých médiách.

Od legendárnej šesťdňovej vojny vtedy uplynuli iba dva mesiace. Izrael v júni 1967 počas šiestich dní porazil armády Egypta, Sýrie a Jordánska. Konflikt zásadne a šokujúco zmenil pomery na Blízkom východe, ale aj dovtedy ako-tak zhovievavý vzťah sovietskeho bloku k Izraelu. Moskva prerušila s Izraelom diplomatické vzťahy a jej líniu nasledovalo aj Československo, ktoré diplomatické styky s Izraelom poslušne prerušilo už 10. júna 1967.

Pre Mňačka to bola hranica, za ktorú nebol ochotný ísť.

Ešte pred svojím odchodom mal známeho slovenského komunistu stalinského typu Vasila Biľaka varovať, že ak protiizraelská kampaň neprestane, odíde do Izraela. A ukázalo sa, že to nebola prázdna hrozba. Československo opustil a na Západe verejne kritizoval postoj československej vlády i dobovej tlače a jej jednostrannú proarabskú a protiizraelskú líniu.

Slovák, nežid, ktorý sa postavil za Izrael

Ladislav Mňačko nebol Žid. Jeho manželka Hedviga bola židovského pôvodu, on sám však nie.

Napriek tomu sa rozhodol verejne postaviť na stranu Izraela v okamihu, keď to znamenalo konflikt s vlastným štátom a všemocnou komunistickou stranou, ktorej bol členom. Nešlo pritom o gesto človeka stojaceho mimo systému. Mňačko bol významnou osobnosťou československej žurnalistiky a literatúry a režim ho dobre poznal.

Spisovateľ Arnošt Lustig neskôr výstižne napísal, že Mňačko urobil z odporu voči antisemitizmu „kritérium cti súčasného človeka“.

Jeho postoj v roku 1967 navyše nevznikol zo dňa na deň. Vzťah Ladislava Mňačka k Izraelu mal takmer dvadsaťročnú históriu.

Izrael poznal od jeho prvých rokov

Mňačko navštívil Izrael ako reportér už krátko po vzniku židovského štátu. Výsledkom jeho skúseností bola kniha Izrael – Národ v boji, ktorá vyšla v roku 1949.

Bol to ešte úplne iný svet československo-izraelských vzťahov. Československo v období vzniku Izraela patrilo medzi krajiny, ktoré novému židovskému štátu významne pomohli, vrátane dodávok zbraní a výcviku. O necelé dve desaťročia neskôr už komunistické Československo stálo na opačnej strane a svoju zahraničnú politiku voči Izraelu podriaďovalo sovietskej línii.

Mňačko tento obrat zažil osobne.

Druhým zásadným momentom jeho vzťahu k Izraelu bol proces s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme v roku 1961. Mňačko ho sledoval priamo v Izraeli ako novinár a o dianí v súdnej sieni informoval československú verejnosť.

Proces s jedným z hlavných organizátorov deportácií a vyvražďovania európskych Židov naňho hlboko zapôsobil. Mesiace študoval dokumenty a svoje skúsenosti napokon spracoval v reportážnej knihe Ja, Adolf Eichmann. Aj prostredníctvom Mňačkových reportáží sa tak čitatelia v Československu mohli oboznamovať s výpoveďami a dôkazmi o mechanizme nacistického vyvražďovania Židov.

Od prominentného novinára ku kritikovi režimu

Mňačkov životný príbeh pritom nebol čiernobiely. Po vojne bol presvedčeným komunistom, vstúpil do KSČ a pracoval pre Rudé právo i Pravdu. Patril k prominentným novinárom svojej doby a bol súčasťou systému, proti ktorému sa neskôr postavil.

Postupne však strácal ilúzie. Čoraz otvorenejšie videl rozpor medzi ideálmi, ktorým kedysi veril, a skutočným fungovaním komunistickej moci.

Tento prerod sa výrazne premietol aj do jeho tvorby. Mňačko je autorom kultového románu Ako chutí moc – prenikavej sondy do mechanizmov moci a do toho, ako dokáže moc deformovať človeka, jeho vzťahy, hodnoty i pôvodné ideály. Román vyšiel v zahraničí v roku 1967, zatiaľ čo doma mohol vyjsť až počas politického uvoľnenia v roku 1968.

K jeho významným kritickým dielam patrili aj Oneskorené reportáže, v ktorých sa vracal k nezákonnostiam a politickým procesom stalinského obdobia, či satirický Súdruh Münchhausen.

Práve preto mal jeho odchod do Izraela takú váhu. Nebol to protest neznámeho disidenta na okraji spoločnosti. Proti zahraničnej politike štátu sa verejne postavil jeden z jeho vlastných prominentných spisovateľov a novinárov.

„Nikto nezasadil režimu taký úder“

Mimoriadnosť Mňačkovho činu neskôr veľmi výstižne opísal Petr Pithart v rozhovore z roku 2019 s Jozefom Leikertom, autorom knihy Mňačko a Izrael. „Treba si uvedomiť, že československému režimu nikto nezasadil taký úder ako práve Mňačko,“ spomínal Pithart.

Podľa neho sa dovtedy nikto tak dôsledne nepustil do československej zahraničnej politiky. „Mňačkov čin nemal obdobu.“ Pithart zároveň pripomenul okolnosť, ktorá je pre pochopenie celej udalosti mimoriadne dôležitá: režim dráždilo aj to, kto sa na protest odhodlal. „Zúrili, že vykonať takýto čin sa rozhodol nežid. Keby bol Žid, posudzovalo by sa to inak.“

A režim reagoval tvrdo. Mňačko bol vylúčený z KSČ a odstránený z oficiálneho kultúrneho a politického života. Dobové správy zachytávajú, že jeho cesta do Izraela a verejná kritika československej protiizraelskej politiky vyvolali v Prahe ostrú reakciu.

Výnimočná slovenská stopa smerom k Izraelu

Po politickom uvoľnení sa Mňačko v roku 1968 do Československa vrátil. Jeho návrat však netrval dlho. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 odišiel znovu, tentoraz do Rakúska. Jeho diela následne na dlhé roky zmizli z oficiálneho československého kultúrneho priestoru.

Mňačkov príbeh by však nemal zostať iba kapitolou dejín komunistického Československa. Patrí aj do moderných dejín Slovenska a jeho vzťahu k Izraelu.

Slovensko má v Mňačkovi človeka, ktorý Izrael poznal prakticky od jeho začiatkov, písal o ňom, v Jeruzaleme sledoval proces s Adolfom Eichmannom a napokon sa v jednom zo zlomových okamihov izraelských dejín rozhodol postaviť na jeho stranu aj proti oficiálnej politike vlastnej krajiny.

A možno práve toto je na príbehu Ladislava Mňačka po 59 rokoch najdôležitejšie.

Bol to postoj Slováka a nežida, ktorý v lete 1967 odmietol mlčať, keď sa jeho vlastná krajina obrátila proti Izraelu. Svoj nesúhlas nevyjadril iba slovami. Odišiel do Izraela – a bol pripravený niesť dôsledky.

---

Príbehu Ladislava Mňačka bol venovaný aj jeden diel podcastu slovenského týždenníka .týždeň. Na priloženom odkaze nižšie si môžete vypočuť rozprávanie o Mňačkovom vzťahu k Izraelu a jeho postoji v roku 1967 v rozhovore so spisovateľom Jozefom Leikertom, autorom knihy Mňačko a Izrael, a Petrom Wernerom, prezidentom B’nai B’rith Tolerancia Bratislava.

Vypočujte si podcast o Ladislavovi Mňačkovi a Izraeli

---

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:

• https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“

• správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!