Odkaz Masaryka a Havla tvorí základ vzťahov, ktoré sa po roku 1990 stali strategickými. Česko rozvíja partnerstvo s Izraelom oveľa intenzívnejšie, zatiaľ čo Slovensko najviac uspelo v obranných projektoch. Vzťah s Izraelom zostáva hodnotovou aj bezpečnostnou kotvou v našom regióne.

Viacerí si spomíname na legendárny novoročný príhovor z 1. januára 1990, ktorý predniesol čerstvo zvolený a prvý nekomunistický federálny prezident Václav Havel. Okrem iného v ňom oznámil obnovenie vzťahov so štátom Izrael – po 22-ročnej prestávke od konca tzv. šesťdňovej vojny v roku 1967. Aj tridsaťpäť rokov od obnovenia diplomatických vzťahov medzi bývalým Československom a Izraelom pripomína dôležitý fakt: vzťah s Izraelom nie je náhoda, ale výsledok dlhého historického oblúka, ktorý siaha od Masaryka až po Havla. Zároveň je to výzva, ktorá stále trvá – pre dnešné už samostatné Česko aj Slovensko.

Obnova vzťahov v roku 1990 bola jedným z prvých a najvýraznejších krokov novej československej diplomacie po páde komunizmu. Nadviazala na odkaz Tomáša G. Masaryka, ktorý už v roku 1927 ako vôbec prvý úradujúci prezident navštívil mandátnu Palestínu a otvorene podporil sionistické úsilie o vznik židovského štátu. Václav Havel na tento odkaz po revolúcii nadviazal – a už vo februári 1990 obnovil komunistami prerušené vzťahy s Izraelom. Stal sa vôbec prvým prezidentom postkomunistických krajín, ktorý Izrael vo februári 1990 navštívil.

Tento historický rámec tvoril chrbtovú kosť poldňovej konferencie, ktorú 20. novembra 2025 zorganizovala slovenská pobočka Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ) v bratislavskom Českom centre pri príležitosti 35. výročia obnovy diplomatických stykov. Účastníci sa zhodli, že ide o partnerstvo, ktoré sa od roku 1990 prehlbovalo v politickej, bezpečnostnej, kultúrnej aj ekonomickej rovine – a dodnes zostáva strategickým oporným bodom pre obe, dnes už samostatné, republiky.

Ako zdôraznili veľvyslanec ČR Rudolf Jindrák aj predseda ICEJ Slovensko Peter Švec, obnova vzťahov v roku 1990 nebola len rutinným administratívnym aktom vtedajšej diplomacie. Bola návratom k hodnotovým koreňom, ktoré totalitný režim potláčal – a tiež rozhodnutím zaradiť sa na stranu demokratických spojencov Izraela. Predseda ICEJ Slovensko zároveň pripomenul, že toto novembrové podujatie v Bratislave časovo nadviazalo na dva symbolické dátumy: 17. november ako odkaz protikomunistickej revolúcie znamenajúcej opätovné otvorenie sa svetu a 28. október ako pripomienku vzniku prvej Československej republiky. Oba dátumy kľúčové pre vzťahy našich dovch národov so židovským štátom.

Boli pri tom

Podujatia sa zúčastnil aj práve dosluhujúci veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku Eitan Levon, ktorý bol aj pri rozbehu diplomatickej misie Izraela v Prahe. Osobne sa vtedy stretol s prezidentom Václavom Havlom – čím konferencia získala symbolický historický aj osobný rozmer. Historický kontext doplnili Alexander Vondra, poslanec Európskeho parlamentu a bývalý minister zahraničných vecí ČR, spolu s Pavlom Demešom, prvým ministrom medzinárodných vzťahov SR. Priblížili atmosféru prvých rokov po revolúcii – od snahy otvoriť ambasádu v Tel Avive až po pozitívne prijatie veľkej československej delegácie v Izraeli. Ich spomienky ukázali, že rozhodnutie obnoviť vzťahy s Izraelom bolo od začiatku strategické aj hodnotové a pretrvalo aj po rozdelení federácie.

Bezpečnostný analytik a vojenský historik Milan Mikulecký pripomenul zásadnú úlohu Československa v prvých mesiacoch existencie Izraela. Práve československé dodávky zbraní a najmä lietadiel v roku 1948 – 1949 pomohli mladému štátu prežiť vojnu o nezávislosť. Ako poznamenal, Československo „nebolo iba prvým štátom, ktorý mal odvahu zbrane Izraelu dodať, ale aj tým, ktorý na tom výrazne zarobil“. Pripomenul tiež, že sa to mohlo udiať aj preto, že Stalin spočiatku dúfal v pripojenie Izraela k sovietskemu bloku.

V ďalšej časti zazneli hodnotové pohľady na vývoj po roku 1990. František Šebej, bývalý dlhoročný predseda zahraničného výboru Federálneho zhromaždenia aj NR SR, pripomenul, že Česká republika svoje partnerstvo s Izraelom rozvíja konzistentnejšie a intenzívnejšie, zatiaľ čo Slovensko často nevyužilo potenciál vzťahu. Zároveň otvorene pomenuval aj morálne omyly minulosti – od podpory hanebnej rezolúcie OSN o „sionizme ako rasizme“ v roku 1975 až po export semtexu, ktorý sa dodnes objavuje v arzenáloch najmä palestínskych teroristov.

Slovensko má väčšie rezervy

Slovensko však podľa diskutujúcich v jednej kľúčovej oblasti výrazne uspelo: v obranno-bezpečnostnej spolupráci. Ako zaznelo v diskusii, Bratislava v posledných rokoch rozvinula s Izraelom veľmi konkrétnu a bohatú spoluprácu v oblasti modernizácie armády, nákupov pokročilých technológií a najmä systémov protivzdušnej obrany. Ide o sektor, kde je vzťah so židovským štátom pre Slovensko najprospešnejší aj najkonkrétnejší.

Mimoriadne silný blok bol venovaný mimovládnej diplomacii. Mojmír Kallus, medzinárodný riaditeľ ICEJ, predstavil úlohu kresťanských organizácií v boji proti antisemitizmu a v podpore Izraela v čase rastúceho tlaku. Karel Sedláček, predseda Českej spoločnosti priateľov Izraela, vysvetlil, prečo sa v Česku vedie vážna debata o možnom presťahovaní ambasády do Jeruzalema – ako prejav hodnotového postoja.

Záverečný panel sa sústredil na slovensko-izraelské vzťahy od poslednej premiérskej návštevy Izraela v marci 2023. Vystúpili v ňom Martin Štuk, iniciátor textu ospravedlnenia sa Slovenska za holokaust, predseda ICEJ Slovensko Peter Švec, bývalý minister zahraničných vecí SR Miroslav Wlachovský a bývalý štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marián Majer. Poukázali na to, že Slovensko udržiava s Izraelom intenzívnu spoluprácu najmä v oblasti obrany, no potenciál v ekonomike, diplomacii či kultúre zostáva stále nevyužitý. Diskutovalo sa aj o aktuálnom konflikte a o primeranosti izraelskej obrany pred útokmi Hamasu a ďalších islamských teroristických skupín.

Podujatie ukázalo, že spojenie medzi Českom a Slovenskom na jednej strane a Izraelom na strane druhej nie je formalitou. Je to prepojenie zakorenené v spoločných dejinách, morálnych rozhodnutiach aj strategickom pohľade na svet. A najmä – je to vzťah, ktorý má aj po 35 rokoch potenciál ďalej rásť, ak sa k nemu postavíme s rovnakou odvahou, akú mali Masaryk a Havel.

Partnermi podujatia boli Slovak Foreign Policy Association – SFPA, Ústredný zväz židovských náboženských obcí – ÚZ ŽNO, Veľvyslanectvo Českej republiky na Slovensku a České centrum Bratislava. Osobitná vďaka patrí všetkým individuálnym donorom, ktorí podujatie finančne podporili.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp: https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“; správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!