Iránsky režim potláča protesty brutálnym násilím s desaťtisícmi obetí. Nejde o zlyhanie systému, ale o jeho pravú podstatu. Rovnaká logika cynického zneužívania civilných obetí sa prejavuje aj v Gaze.

Iránsky režim reaguje na celonárodné protesty brutálnym násilím. Britský časopis TIME, citujúc dvoch vysokopostavených predstaviteľov iránskeho ministerstva zdravotníctva, publikoval odhad počtu obetí na úrovni okolo 30 000. Zároveň upozornil, že ide o „konzervatívne číslo“. Epidemiológ Les Roberts z Kolumbijskej univerzity pre TIMEuviedol, že „30-tisíc potvrdených úmrtí je takmer určite podhodnotený údaj“.

Ešte horšie vychádzajú nedávno publikované výstupy z utajovaných dokumentov a svedectiev, ktoré zverejnil server Iran International. Počas zásahov bezpečnostných zložiek v dňoch 8. a 9. januára bolo podľa tohto zdroja vyvraždených viac než 36 500 ľudí. Zásahy prebiehali vo viac ako 400 mestách a obciach a skutočný počet obetí môže byť ešte vyšší, keďže ani samotné štátne orgány nemajú jasno v konečných číslach.

Denník Jerusalem Post k tomu poznamenal, že ak sú tieto odhady správne, porovnateľným masakrom v historických databázach by bola vražda približne 33 000 Židov pri masakre v Babyn Jar. Stalo sa tak počas holokaustu pri Kyjeve v roku 1941. Zároveň upozorňuje, že aj v kontexte moderných dejín ide o rozsah násilia, ktorý nemá obdobu mimo genocídnych zločinov 20. storočia. Výrazne tak presahuje rámec bežných represívnych zásahov štátnej moci.

Svedectvá lekárov a zdravotníckeho personálu hovoria o mimosúdnych popravách zadržaných, vrátane pacientov zastrelených priamo v nemocniciach. Fotografie z márnic ukazujú telá s pripojenými zdravotníckymi prístrojmi – dôkaz, že niektorí zranení boli zabití až po prevoze z ulíc. V samotnom Teheráne, najmä v jeho južných častiach, zahynuli podľa dostupných informácií tisíce ľudí.

Denník The Times uverejnil výpoveď 37-ročnej iránskej aktivistky Rozity, ktorá po dočasnom prelomení internetovej blokády opísala situáciu v uliciach ako „apokalypsu“. Demonštranti podľa nej čelili ostrej paľbe bez varovania, zranených strieľali do chrbta pri úteku a ľudí zabíjali aj za to, že protesty natáčali z okien bytov. Informovala aj o prípadoch, keď sa zranení pokúšali ukryť v márniciach alebo medzi telami mŕtvych, aby unikli ďalšiemu prenasledovaniu.

The New York Times s odvolaním sa na dvoch predstaviteľov oboznámených s rozhodovaním režimu uviedol, že najvyšší vodca Alí Chameneí dal 9. januára iránskej Najvyššej rade národnej bezpečnosti pokyn potlačiť protesty „bez zľutovania a akýmikoľvek prostriedkami“. Bezpečnostné zložky mali dostať rozkaz strieľať s cieľom zabíjať. Právni experti Amnesty International tento postup označili za štátom riadený masaker.

Spojitosť s Gazou

Tieto zverstvá však nie sú anomáliou. Sú súčasťou DNA militantnej šiítskej teokracie, ktorá sa už 47 rokov drží pri moci brutálnou silou. Po islamskej revolúcii v roku 1979 režim po upevnení moci systematicky likvidoval aj ľavicové hnutia, ktoré mu pomohli zvrhnúť šacha Rezu Páhlavího. V 80. rokoch boli desaťtisíce ľavicových aktivistov popravené alebo zahynuli vo väzeniach. Známa sa stala vlna masových popráv približne 5 000 politických väzňov v roku 1988.

Počas iránsko-irackej vojny (1980 – 1988) režim opakovane dokazoval, že ľudský život je podriadený temnej ideológii a jeho hodnota je nižšia než cena zbraní. Deti a mladiství boli posielaní na mínové polia ako živé štíty, aby vlastnými telami „čistili“ cestu pre tanky. Slúžili ako odmínovače. Túto stránku Islamskej republiky rozoberá britský filozof Sam Harris vo svojom podcaste Making Sense, v epizóde „Five Myths About the War in Gaza“.

Po 7. októbri 2023 bol svet pohoršený počtami obetí v Gaze. Uplynulý týždeň bližšie neurčené izraelské vojenské zdroje, citované médiami, uvádzali, že celkový počet obetí presiahol hranicu 70 000. Po týždňoch mlčania o masakroch orchestrovaných režimom v Teheráne sa časť aktivistickej scény opäť pokrytecky zobudila. Lebo veď ide o Gazu. A stačí jediné číslo, opäť bez hlbších súvislostí a skúmania kauzality, aby mohlo pokračovať nepodložené obviňovanie Izraela z „genocídy“.

Zabúda sa pritom, že podľa izraelských odhadov tvorí približne 25 000 z mŕtvych v Gaze teroristické jadro Hamasu a spriaznených skupín. Rovnako sa prehliada, že približne 10 až 15 % rakiet odpálených Hamasom a ďalšími teroristickými organizáciami dopadlo na územie Gazy a zabíjalo vlastné obyvateľstvo. Nehovoriac o tom, že „ministerstvo zdravotníctva“ Hamasu dlhodobo zahŕňa medzi obete „izraelskej agresie“ aj prirodzené úmrtia, ktoré zo štatistík po 7. októbri jednoducho zmizli. Toľko krutá matematika.

Zásadne iný hodnotový rebríček

A teraz to podstatné. To, čo sa už 47 rokov deje v Iráne, sa len v inom prevleku odohráva aj v Gaze. Ide o spojené nádoby. Napriek tomu, že Hamas je sunnitskou odnožou Moslimského bratstva, v boji proti sionizmu stoja v jednom šíku. Rovnaký kult smrti vládne v Teheráne aj v Gaze – či už prostredníctvom Hizballáhu na juhu Libanonu, alebo cez Húsíov v časti Jemenu. Podobné mechanizmy fungovali aj v Sýrii za vlády menšinových alavitov či v Iraku medzi proránskymi skupinami „odporu“.

To, nad čím na Západe plačeme – teda nad počtami obetí v Gaze –, je pre Hamas cynickou stratégiou. Bezohľadne tým obracia pozornosť sveta proti Izraelu. Počíta s tým, že vinníka budeme hľadať v „neprimeranej“ obrane Izraela, nie v podstate konfliktu. Tak ako režim v Teheráne nemá problém v záujme prežitia vraždiť kohokoľvek, kto sa mu postaví do cesty, nemá problém ani Hamas nasadzovať vlastné obyvateľstvo do prvej línie vojny za zničenie Izraela.

Bez okolkov o tom písal denník The Wall Street Journal v júni 2024. Pod titulkom „Brutálny kalkul vedenia Gazy: civilné krviprelievanie pomôže Hamasu“ zhromaždil uniknutú korešpondenciu Jahjú Sinwára vedeniu Hamasu v Katare. Civilné obete v nich označoval za vedomý strategický nástroj. Vysoký počet mŕtvych zhrnul strohou vetou, že ide o „nevyhnutné obete“. Odmietal ukončenie bojov a stavil na to, že rastúci počet civilných obetí zvýši medzinárodný tlak na Izrael.

Je to extrémistický svet s obráteným rebríčkom hodnôt. Ľudský život v ňom rozhodne nie je na prvom mieste. Januárový masaker v Iráne je pokračovaním mimoriadne krutého príbehu toho istého režimu – s tou istou kamikadze mentálnou aj démonickou výbavou. Režim, ktorý dnes strieľa pacientov v nemocniciach, je ten istý, ktorý po roku 1979 popravoval vlastných spojencov a v 80. rokoch obetoval deti v mene „svätej vojny“.

Zvrhnutie režimu ajatolláhov v Teheráne, o ktorom sa rozhoduje v týchto dňoch, by dalo novú šancu Gaze aj celému regiónu.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp:

• https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“

• správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!