Uprostred Toronta ju vyhodili z taxíka preto, že je Židovka. Antisemitizmus sa vracia aj tam, kde by sme ho najmenej čakali. Príbeh bývalej Miss Slovensko a dnes modelky Miriam Mattovej ukazuje, že nenávistné útoky hrozia kdekoľvek. Odvaha ozvať sa je dnes rovnako potrebná ako kedysi.

Vždy som si vážil ľudí, ktorí boli výnimoční vo svojom remesle, profesii či umení – a pritom nestratili svoj vnútorný kompas. Dnes nie je až tak ťažké byť materiálne úspešný. Náročnejšie je byť úspešný a zároveň zostať človekom, ktorý sa ozve vo chvíli, keď je potrebné pomenovať dobro a zlo, a to aj za cenu straty pohodlia či kariéry. Takí boli hrdinovia, ktorí sa počas druhej svetovej vojny postavili nacizmu, či tí, ktorí po roku 1948 dokázali povedať „dosť“ povojnovej komunistickej totalite. Dnes stojíme opäť pred podobnou morálnou dilemou. Miera antisemitizmu vo svete totiž prekračuje všetky povojnové medze. O to cennejšie sú príklady odvahy.

Zaujímavý je príbeh bývalej Miss Slovensko a dnes známej slovenskej modelky Miriam Mattovej, žijúcej v Kanade. Jej skúsenosť nie je len osobným incidentom. Je zrkadlom toho, kam až opätovné prebudenie démona kolektívnej viny dokáže zájsť. Server National Post priniesol šokujúce svedectvo. Vodička globálnej taxislužby Uber vysadila Miriam uprostred noci na rušnej križovatke Toronta po tom, čo počas videohovoru spomenula cestu do Izraela. Na otázku prečo, dostala odpoveď ako vystrihnutú z filmov hitlerovského Nemecka: „Nevozím ľudí židovského pôvodu.“ Takto jednoducho! Takto nebezpečne! Uber jej po štyroch dňoch poslal ospravedlnenie a vrátil cestovné. No podľa neoficiálnych správ vodička pre Uber naďalej pracuje.

Miriam vysvetlila, že podobné „malé incidenty“ v sebe nesú zárodok oveľa väčšieho zla. Jej stará mama, slovenská Židovka, ktorá prežila holokaust, ju od detstva učila, že holokaust nezačína plynovými komorami, ale každodennými gestami, ktorým svet zvyčajne nepripisuje váhu. Naopak, najčastejšie ich zľahčuje alebo zosmiešňuje. „Ak budeme ticho, zopakuje sa to,“ povedala Miriam v nedávnom rozhovore pre jeden z najväčších izraelských denníkov – anglicky písaný The Jerusalem Post. V ňom otvorene priznala, že podporou Izraela riskuje kariéru. Stratila agentúru, tisíce sledovateľov na sociálnych sieťach, dostáva nenávistné správy… „Ale mlčať by bola zbabelosť,“ podotkla bez váhania.

Sama pred radnicou v Toronte

„Osamelá žena v modrom a bielom“, znel titulok článku o kontroverznom ceremoniáli vztyčovania palestínskej vlajky na stožiari radnice v Toronte – najväčšom meste Kanady. „Keď dnes na oficiálnom reprezentačnom stožiari pred Mestskou radnicou v Toronte prvýkrát vztýčili palestínsku vlajku, jeden z najsilnejších obrazov dňa nevznikol na ceremoniáli. Objavil sa o niekoľko metrov ďalej: jediná žena stojaca na námestí, zahalená do izraelskej vlajky, kráčajúca s tichou dôstojnosťou a mimoriadnou odvahou. Volá sa Miriam Mattová,“ napísal server israel.com. Nebol za ňou žiadny mediálny tím, žiadna príprava, žiadna politická organizácia. Len policajti poverení jej ochranou – triezva pripomienka toho, čo dnes znamená byť verejne viditeľným Židom.

Po 7. októbri navštívila miesta útoku Hamasu v okolí Gazy. Stretla sa s vojakmi, ktorí jej ďakovali za odvahu prísť. Prešla troskami festivalu Nova. Zanechalo to v nej podobnú bolesť, akú niesla jej rodina po holokauste. Najsilnejším momentom bolo pre ňu osobné stretnutie s bývalým rukojemníkom Ofirom Engelom. Hamas ho uniesol ako 17-ročného. Patril medzi tých šťastlivcov, ktorí sa domov vrátili už po 54 dňoch. Miriam sa s ním stretla na mieste jeho únosu, v dome jeho priateľky v kibuci Be’eri. Ofir jej ukázal bezpečnostnú miestnosť, rozprával o panike, o násilí, o dni, keď sa mu zrútil svet. Osemnásť rokov oslávil v zajatí, vystavený psychickému teroru. Dnes bojuje s posttraumatickou stresovou poruchou, rovnako ako približne 30 % Izraelčanov po 7. októbri.

Medzinárodne pôsobiaca modelka Miriam nezostala len pri príbehoch. V spolupráci s organizáciou Israel Friends, ktorá poskytla vyše 55 miliónov dolárov na podporu bezpečnosti a liečby posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), sa aj aktívne zapája do globálneho fundraisingu, či osvety. Upozorňuje, že v Izraeli bolo za dva roky vojny diagnostikovaných viac ako 3 700 vojakov s posttraumatickou poruchou a ďalších 9 000 čaká na posúdenie. Vďaka programom podpory sa čakacia doba na terapiu skrátila zo 200 dní na tri. „Ak sa uzdraví jeden človek, uzdraví sa aj jeho rodina,“ hovorí Miriam. A vie, o čom hovorí – ako dieťa židovského pôvodu sama zažila šikanu a pocit ohrozenia.

Jej príbeh je svedectvom o tom, že odvaha nemusí mať uniformu ani politickú funkciu. Môže ju mať modelka, žena s doktorátom z politológie, dáma so židovsko-slovenskými koreňmi, ktorá si uvedomila, že hlas – akokoľvek krehký – je aj zodpovednosťou. Svet dnes nehľadí na to, kto je odborník či umelec. Svet skúša, či ešte dokážeme rozlíšiť dobro od zla. A či sa postavíme za tých, ktorí sú terčom nenávisti len preto, že sú Židia. Toto nie je len správa o Kanade ani o samotnej firme Uber a jednom šokujúcom večeri. Je to pripomienka, že antisemitizmus je späť. Aj v moderných a technologicky vyspelých metropolách s vysokou životnou úrovňou, vysokou mierou vzdelania, ale aj kultúrnou vyspelosťou. Teda tam, kde by sme to vôbec nečakali. A že mlčanie je vždy najlepším spojencom antisemitizmu.

Peter Švec

ICEJ Slovensko / ICEJ Inštitút

Ak máte záujem dostávať viac správ a analýz k tejto téme cez aplikáciu WhatsApp: https://sdu.sk/fXt5 – stačí kliknúť a stanete sa členom komunity „ICEJ News …o Izraeli inak“; správy sú k dispozícii aj na novom kanáli WhatsApp s rovnakým názvom: https://lnk.sk/nntuw

Ďakujeme za Váš čas a chuť hľadať pravdu!